Bude ako nebolo



Martin Oscity a Peter Marček Bude ako nebolo


     „Krása je božského pôvodu. Tvorba a umenie zjemňuje ľudskú dušu a robí ju viditeľnou. Kto sa raz napojil na túto kozmickú silu nemôže ináč ako slúžiť kráse a pomáhať pretvárať tento svet. Preto milujem umenie.“ Krédo Martina Oscityho, ktoré výborne vystihuje celú výstavu.
     
Výstava autorov Martina Oscityho a Petra Marčeka v Galérii u anjela v Kežmarku ponúka návštevníkom bohatý duchovný svet a inšpiratívnu maľbu. Umelecké východiská  majú podobné, ale vizuálne prevedenie je svojské, autentické a odlišné, pričom sa navzájom komplementárne dopĺňajú. Sen spojený s realitou, lákavý a mystický, inokedy vábivo erotický. Zhodujú sa v tom, že sny sú omamné a také sú aj umelecké výtvory oboch autorov.

Martin Oscity osciluje medzi snom a realitou. Realistická maľba nás drží pri zemi a zobrazovaná vízia nás dvíha do nadpozemských výšok. Vznášame sa spolu s ním niekde medzi nebom a zemou, plníme si tak naše sny o lietaní. Navyše táto umelecká levitácia je absolútne bezpečná, hrozí tu len pád do reality. Martin Oscity je univerzálny  renesančný človek 21.storočia, obdarovaný  rôznorodými talentami ako je spev, tanec aj maliarstvo. Mama bola klavíristkou a láska k hudbe mu zostala natrvalo. Hovorí o svojej tvorbe, že je prekognitívna – myšlienky prídu do daru ako duchovné vnuknutie, mystický zážitok. Vyznáva harmóniu a krásu, chce byť zrozumiteľný a stavia nadstavbu nad surrealistickým  a fantazijným realizmom. 
V roku 2000 zakladá svoj štýl : „Visionart“ čím spája tri dôležité pojmy: Estetiku formy, mystiku (duchovné hodnoty) a kvantovú kozmológiu. Je to trojakord oslavujúci stvorenie a zmysel života cez tvorbu.

Výstavy - od roku 1976 až dodnes: Skoro 200 výstav po svete, najviac vo Francúzsku, Švajčiarsku, ale aj v Austrálii, Japonsku, Maroku, Španielsku, New Yorku, Kanade .(Veľká autorská výstava na Slovensku bola v Bratislave 1.10.-21.10.2009) Žije a tvorí v Mníchove.

Peter Marček - rodený Žilinčan sa zaradil svojou tvorbou do prúdu slovenského imaginatívneho umenia reprezentovaného takými umelcami ako boli Viera Žilinčanová, Michal Jakabčic, Vladimír Gažovič, Dušan Kállay a Albín Brunovský. Spolu s nimi vystavoval a získaval si priazeň publika. Najväčšiu časť svojho života strávil  v Trenčíne, kde žije a tvorí do dnešných dní. Imaginácia v maľbe je to čarovné slovíčko, ktoré najlepšie vystihuje podstatu myslenia, cítenia a  umelca. Mohli by sme spriadať dlhé rozhovory o technike maľby, miešaní lazúr, olejov a pigmentov príprave podkladov, študovaní spôsobu maľby Michelangella, ale túto alchýmiu necháme utajenú v ateliéri autora. Pre diváka je dôležitý výsledok a poznanie, že  táto technika je zdĺhavá a časovo veľmi náročná. Čo do istej miery vysvetluje, že vystavuje len sporadicky a pripraviť výstavu mu trvá celý rok. Má jedinečné ustálené výrazové prostriedky. Ženskú figúru dopĺňajú hudba, vtáci, príroda, stromy a masky. Tie sú osobitnou kapitolou. Pravidelná dlhoročná návšteva Benátok sa stala Marčekovou srdcovou záležitosťou a zanechala v jeho obrazoch nezmazatelnú pečať. V dejinách slovenského výtvarného umenia nájdeme viacerých autorov, ktorí systematicky pracovali na tomto námete. Pripomeňme si Kompánkové masky a Fašiangy v ľudovom duchu, rovnako Cyprián Majerník použil masky so silným sociálnym nábojom, V. Gažovič a A. Brunovský ich posunuli do barokovej bohatosti, košatosti a teatrálnosti. Peter Marček dal maskám rozprávkovú podobu, harmonickú naplnenú krásnym tajomstvom. Snové výjavy naplnené tichom. Nezaprie inšpiráciu renesančných majstrami, aby pojem vznešená krása povýšil na základný vizuálny vnem. Stredobodom jeho vesmíru je žena. Autorove záhadné ženské figúry  stelesňujú skôr víly a nymfy, než racionálne ženské bytosti. Sám o tom hovorí takto: „Žena je večná inšpirácia umenia, nielen v maliarstve, nositeľka života, je ideálom predstavy dobra a princípov ľudského bytia.“


Krásna žena s hudobným nástrojom je aj erotickým motívom, čo určite poteší oko pozorného diváka. Výstava potrvá do 15.01.2015






Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu