NIKOLAJ FEDKOVIC – Dotyk
večnosti
Tak ako je Paríž večné mesto, nazvali sme výstavu
Nikolaja Feďkoviča "Dotyk večnosti". Jeden výtvarník o
obrazoch Nikolaja Feďkoviča povedal, že je to biblia. Aké krátke výstižné
vyjadrenie s ohromnou silou a hlbokým presvedčením o kvalite, intenzite,
rozmanitosti a hĺbke diela.
Nikolaj Fedkovič je nevšedným zjavom na európskej aj
slovenskej výtvarnej scéne. Európsky
rozmer autora aj jeho diela je priam hmatateľný. Charakteristické pre neho je
doslova bytostné vnímanie histórie prostredníctvom vlastného osudu. Dátum a
miesto narodenia (Užhorod, ČSR, 13.5.1945) predurčili mnohé v živote autora.
Najprv útek otca (významného mostného inžiniera) z Užhorodu po odčlenení
Podkarpatskej Rusi od Československa. Vtedy hrozilo celej rodine vysťahovanie
na Sibír. Neskôr odchod na Slovensko do Michaloviec, kde žili ostatní príbuzný.
Niektorých členov rodiny už nikdy v živote nevidel. Ako reakciu na doživotné
odlúčenie rodiny Feďkovičovcov autor vytvoril fikciu portrétov starých rodičov,
strýka, vlastných rodičov s fantazijnými prvkami a hravou nadsázkou. Rodina sa
rozpŕchla po celej Európe a len obrazy pripomínajú časy minulé. Možno práve tu
vznikla láska k maľovaniu portrétov, ktorým sa venoval celý život.
Dramatický
životný príbeh autora je nerozlučne spätý nielen so Slovenskom, ale aj s Českom
a Nemeckom. Štúdia a život v Brne, Prahe, Košiciach, Kolíne nad Rýnom navždy
zanechali stopy vo vizuálnej podobe sveta. Encyklopedické vedomosti z dejín umenia a hlbokú znalosť antiky,
renesancie, baroka zúročil počas svojho 20 ročného pôsobenia na výtvarnej
Akadémii v Hennefe ako docent v slobodnom povolaní. Tieto reflexie sa objavujú zašifrované
v jeho tvorbe. Klimtovské odkazy na secesiu v sérii portrétov z nemeckého
obdobia – Claudia, Cornélia,
Wiebke, Tübke. Mimoriadny
citlivý poetický Portrét V. Kimakovej. Toto vrúcne a dojímavé stvárnenie mladej ženy
pripomína najlepšie renesančné portréty. Obdivuhodné a nevšedné u autora je, že
aj malý formát pôsobí ako vzácny šperk.
Ďaľšie inšpiračné zdroje sú holandská
žánrovú maľbou 17. storočia, gotická tabuľová maľbu, Lipská školu, magický realizmus
Wernera Tübke, ruskí autori miniatúr. Do
istej miery formovali jeho rukopis ikony. Často sa vracia k staromajstrovským technikám a zároveň je veľkým obdivovateľom kaligrafie.
Láska k písanému slovu je hmatateľná v konkrétnych textoch, ktoré si vyberá,
aby ich zvečnil vo výtvarnej podobe. Sú to texty nemeckého básnika Hölderlina
alebo slovenského básnika Sama Bohdana Hroboňa, ktorý žil v samote a chudobe,
ale sníval svoj romantický sen o láske a slobode ako zmysle života. Nadmieru originálnym rukopisom
dokázal na plátno dostať jemné chvenie, akoby istý stupeň nedokončenosti a
otvorenosti voči divákovi. Legenda slovenského výtvarného umenia nám ponúka -
povedané autorovou terminológiou - prebohaté videnie sveta. Magické obrazy plné
postáv a príbehov sú príťažlivé svojou autentickosťou a láskavým humorom.
Tajomné dámy v klobúkoch, plavci v neznámych azúrových vodách, rytierski hráči póla
alebo potápajúci sa Titanic pripomínajú časy aristokracie a noblesy. Každý
obraz má príbeh a autor sa stáva rozprávačom so štetcom v ruke. Neváha použiť
symboly, metafory a skryté významy.
Kultivovanosť, prepracovanosť, myšlienková
hĺbka a nádherná fascinujúca hra fantázie si podmania vnímavého diváka. Vo
svete, kde sa pomaly hanbíme použiť slovíčko „pekné“, pôsobí ako zjavenie krásy
a graciózneho prevedenia. Jedinečnú atmosféru dotvára zvláštne mysteriózne,
mihotavé svetlo. Tento klasik postmodernej maľby prináša to, čo často márne
hľadáme. Harmóniu, krásu a chvíle pokoja. Výtvarné diela Nikolaja Fedkoviča
vyžadujú stíšenú pozornosť diváka, ponorenie do vlastných duchovných zdrojov. Nad
dejovou líniou dominuje ľudskosť, harmónia a hľadanie človečenstva v nás .
Obraz často vzniká ako stavba. V
architektúre je vytvorená najprv nosná časť, základňa a k nej sú pridávané
ďalšie poschodia, nadstavby. Tak k svojim obrazom pridáva, buduje až
scénografickou formou stavia a stvárňuje život. Podobný stavebný princíp si
zvolil Victor Hugo, keď z malého toku príbehu sa stáva veľtok napájaný mnohými
malými prítokmi – vzniká román rieka. Rád používa vyvážene abstraktné aj realistické prvky ako to
obdivujeme v ikonických Plavcoch v skalách.
Aj keď bol vždy solitérom, kunsthistorici
ho zaradzovali do prúdu slovenskej
imaginatívnej maľby. Nikolaj Feďkovič však nikdy nepatril do žiadnej škatuľky.
Rukopis je ľahko rozoznateľný a divácky veľmi príťažlivý, tak ako to
spravidla býva u veľkých majstrov.
Umelec vytvára vzrušujúcu mozaiku, kaleidoskop, skladačku ľudských osudov.
Základnou filozofickou
premisou je humanizmus -
rytierské zásady, obyčajná ľudskosť. Vo vizuálnej podobe imaginácia obohatená
surrealistickými prvkami.
Kurátor má len jeden
problém. Čo najviac vyzdvihnúť, zdôrazniť? - bohatú maliarsku techniku s
detailným prepracovaním diel. Úžasnú perspektívu, fantáziu, príbehy s láskavým
humorom a hlbokou ľudskosťou. Dokonalú živosť a hĺbku obrazov, miniatúrnych
portrétov, pulzujúcu farebnosť, ojedinelé majstrovstvo iluzívnej maľby, úžasnú
kaligrafickú prácu, skvelú figurálnu maľbu, hru s detailom a diela prepracované
až po dotvorenie patinovaných rámov. Plastické grafické písmo, rímsku kapitálu
s odkazmi na antiku či renesanciu, ktorú používa ako ornament.
Ľahko
sa dá vycítiť, že všetky európske vplyvy a smery sa tu zliali v bohatú
byzantskú farebnú rozmanitosť. Nikolaj Feďkovič je novodobý alchymista, so
vzácnymi poznatkami technologických
postupov, vie ako namiešať elixír čarovného sveta. Vytvoril manuskriptá moderného človeka.
Vzrušujúce, vášnivé , povznášajúce a
oslobodzujúce sú tieto diela. Majú v sebe dotyk večnosti. Maľba, ktorá má dušu,
dotkne sa vášho srdca.
„Úprimne sa teším na každé nové dielo. Prajem jemu
aj tejto výstave to, čo nám tak rád“, s úsmevom hovorí pri odchode z ateliéru „Širokú cestu " k srdciam divákov.
Komentáre
Zverejnenie komentára