MILINA ZIMKOVÁ a NORBERT KELECSÉNYI

Manželský a umelecký pár, kde vládne vzácna symbióza. To je dvojica vystavujúca výber z poslednej tvorby v Galérii u anjela. Každý z nich má svoj vlastný autentický svet, kde si navzájom nekonkurujú, ale podporujú sa a spoločne rastú. Panuje tu vzácna zhoda. To neznamená idyla, ale vzájomné pochopenie a synergia.  Odveké puto a protiklad mužského a ženského princípu.

Milina – vystavuje cyklus akrylov spolu s grafickými listami. Základnými motívmi sú očarenie prírodou, ľudovou slovesnosťou, starými mýtmi či rozprávkami.  Poučenie zo študijných pobytov v Cité v Paríži, štúdia v Grécku, cesty po Európe od ďalekého severu po Moskvu. To všetko sa odráža v jej tvorbe. Tak ako z ľadovca vidíme len malú časť a zvyšok je ponorený pod hladinou, toľko impulzov a skúseností  ovplyvnilo  Milinu natrvalo. Otcov ateliér, maľby Vladimíra Kompánka, ktorému vytvorila celý cyklus Pocta Kompánkovi. Nemohlo to byť inak, odrazu vznikli Fašiangy doslova v novom šate. Zemité a prírodné Kompánkové farby vystriedala výrazná farebnosť. Posúva tak celé výjavy až k fantastickým karnevalovým scénam.

Madony nepredstavujú primárne náboženský motív, ale aj prehistorický a ženský princíp.  Pohanské modly, pravoslávne ikony obklopené bodkami, škvrnami a hviezdnym prachom nás sprevádzajú po Mliečnej dráhe do vesmíru našich snov. Stekajúce pramienky farby vytvárajú pomyselné riečiská, spletité systémy ústiace do veľtokov.  Zložitá spleť prítokov pripomína niť neurónov, združených od tenučkých vlásočníc,  zlučujúcich sa v mohutnejšie zväzky ústiace do monochromatického pozadia.  Uprostred v priestore pyramidálneho tvaru sa objaví Madona.  Nevesty  a matky, rozprávajú nanovo príbehy ženského rodu, pretože Madona v jej podaní je predovšetkým matka. Tieto postavy majú niečo z anjelov, čarodejníc, vediem, krásnych zvodkýň či  Márie Magdalény. Sú nositeľkami života a sú si toho vedomé. Karmínová červená, šťavnatá zelená, doslova farba jari  vás zasiahne svojou sviežosťou.  Svietia z obrazov akoby v nich boli utopené slnečné lúče. Divožienky a rozkošné bytosti ženského rodu, nespútané a prirodzené, prekvapujú svojou zmyselnosťou a jednoduchou zložitosťou. Obklopené stovkami čiar  vytvárajú okolo seba zvláštnu auru, siločiary magnetického poľa.  Doslova vylúpneme podstatu motívu z komplikovaného a zauzleného bytia – kompozície. V maliarkinom podaní ženské figúry majú prirodzené čaro, magickú silu. Je to hold zložený všetkým ženám. Autorka sama hovorí, že sa zameriava na veci magické, mystické až alchymistické. Objavíme tu inšpiráciu Slovenskou modernou, literatúrou, obdiv k histórii. Ženský svet veľmi prirodzený, až naturalistický, akoby plnými dúškami načierala z prameňa slovenskej lyrizovanej prózy. Láska k prírode, živlom nie je čisto poetická. Mnohoraká, drsná, zložitá,  plná protikladov a vášne. Ak by som mala vyzdvihnúť jedinú kvalitu maľby Miliny Zimkovej, poviem, že maľuje s vášňou.  Ženská figúra zachytená v sieti, obklopená tenkým pradivom.  Slovenské motívy transformované do súčasnej podoby sveta.

Biografia: Milina Zimková

Narodila sa v Bratislave 1. júna 1979

V rokoch 2001 – 2007 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky u doc. Vojtecha Kolenčíka  a  na Aristotelian University v Tessalonikách u prof. M. Yannadakisa .

2004 – 2008 opakovane predstavila svoju grafickú tvorbu na Medzinárodnom bienále malej grafiky v macedónskom Tetove a na Trienále grafiky v Bitole.

2007 – vystavovala na Bienále Internacional de Gravura Douro v portugalskom Alijó. Zúčastnila sa na sympóziu Macht und Liebe vo Viedni a na zámku Halbturm.

2008 – 2014 Zúčastnila sa na študijnom pobyte v Cité Internationale des Arts v Paríži.

2010 – Vystavovala na Bienále Podunajských krajín v Danubiana Meulensteen Art Museum v Bratislave – Čunove a na Bienále voľného výtvarného umenia v Dome umenia v Bratislave.

Zúčastnila sa na študijnom pobyte v zariadení FVU v Antverpách.

2012 – získala Cenu Martina Benku za maliarsku tvorbu.

2015 vystavovala na 1 Biennale Umbria – ARTE E TERRITORIO v Umbertide, v Taliansku.

Žije v Bratislave a venuje sa maľbe a voľnej grafike. Má za sebou množstvo individuálnych i kolektívnych výstav doma i v zahraničí.

Norbert je predovšetkým sochár, ale sporadicky sa venuje aj maľbe. Typické sú pre neho mužské telá s dokonalou muskulatúrou, inšpirované antickými sochami. Poľahky objavíme aj odkaz na Rodena či obdiv k strojom a technike vo futuristickom ponímaní.  Očarenie strojmi a technikou ho sprevádza celou tvorbou. Mužské torzá sa stali jeho ikonickou značkou. Jedno z najimpozatnejších je umiestnené v parku rozprestierajúcom sa okolo Danubiany. Základným materiálom jeho tvorby je kov – bronz, hliník, antikor a železo.  Veľmi silným, emotívnom dojmom pôsobia sochy, ktoré pokryl vrstvou výraznej farby. Ruky ukazujúce smer, tento motív spracoval vo viacerých monumentálnych variantách. Uprednosťňuje techniku zváraného kovu pričom vzniká vždy len jediný kus.

Pre výstavu v Galérii u anjela si pripravil špeciálnu kolekciu podmorského sveta. Zaplavili nás Morské panny, Víly, Poseidón. Bronzové figúrky dekorované mušľami  všetkých tvarov a foriem. Ponoríme sa pod morskú hladinu priamo do kráľovstva Malej morskej panny. Ďalšou témou, ktorú tu prezentuje sú bronzové postavičky malých dievčat. Niet sa čo, diviť. Veď doma mu pobehujú dve malé dievčatká a čoskoro pribudne tretie.

Norbert preukázal aj nevídaný zmysel pre humor, keď parafrázoval „Poľovníkov sen“.  Úsmevná túžba mužov po lovení pozostáva z nábojníc vyskladaných do tvaru podstavca pomníka, nad ním čnie bronzové stvárnenie ženských prsníkov a na vrchu tróni parožie jeleňa. Niet k tomu čo dodať. Protipólom ženského sveta je Poseidón alebo Kyklop.

Biografia:

 Norbert Kelecsényi sa narodil 9. apríla 1976 v Šali.

1998 – 2014 študoval na Vysokej škole Výtvarných umení v Bratislave u prof. J. Meliša.      

2001 – 2002 na Akadémií výtvarných umení v Budapešti.

V roku 2004 získal Prvú a v roku 2007 Druhú Cenu v súťaži Šport a olympionizmus.

Zúčastnil sa na sochárskych sympóziách na Slovensku a v Rakúsku.

2008 bol na študijnom pobyte v Cite Internationale des Arts v Paríži a v roku 2009 na študijnom pobyte v Antverpách.

Žije v Bratislave a venuje sa figurálnej sochárskej tvorbe a maľbe.

VÝSTAVY

Paríž – Francúzsko,

Moskva Rusko,

Shanghai, Beijing – Čína,

Perugia – Taliansko,

Antverpy – Belgicko,

Tetovo – Macedónsko,

Viedeň, Bad Fischau Brunn, Halbtrurn – Rakúsko,

Banja Luka – Srbsko,

Mostar – Bosna a Hercegovina,

Praha – Česká republika,

Bratislava, Piešťany, Kežmarok – Slovensko