DANIEL BRUNOVSKÝ

V Galérii u anjela vystavuje Daniel Brunovský svoje maľby, koláže, grafiky a keramické objekty. Slovo Melanchólia nadobúda v nich hmatateľný rozmer. Jemný smútok a zvláštny stupeň osamelosti sa nám vkráda do duše.

Clivosť, nostalgia, samota, ovláda  krajinu plnú našich vlastných tieňov. Brunovského planétou je mesiac, aj keď ho nevidíme, cítime jeho permanentnú prítomnosť, svit.  

Túlame sa mýtickými krajinami a podvedome vnímame ich  prastaré príbehy. Noční chodci sú pútnici na ceste. Hviezdna obloha je ornament a zároveň mapa, navigácia pre moreplavcov.  Rád nám rozprestiera nebeskú oblohu ako koberec, aby sme kráčali po hviezdach nevedno kam. Ikonické bytosti - panáčikovia defilujú na ceste k neznámym métam.

Charakteristický je často sa opakujúci motív architektúry, fiktívne mestá, barokové a tajomné megapolis.

Barok je silným inšpiračným zdrojom. Jeden z obrazov je voľnou reinterpretáciou nizozemskeho maliara Petrusa Christusa. Rovnako tu objavíme renesančné ozveny či surrealisticky nám kýva na pozdrav kus červenej látky unášanej vetrom. Smútok, neistota, osamelosť, samota neznamená ničotnosť bytia. Vyvoláva skôr pocit ľahkej melanchólie letného večera, keď chceme len ticho splynúť s nekonečným vesmírom a pár hviezd si odložiť pod vankúš na horšie časy.

Ak sa ponoríte hlbšie do obrazov Daniela Brunovského, vstúpite do inej dimenzie, získate úžasný pocit, že jeho Krajiny majú v sebe odtlačok večnosti.

Tvorbu posledného obdobia definuje  zovretejší rukopis, zjednodušenie tvarov a priestorových kompozícií. Zameranie sa na podstatu, výrazná koloratúra, nová farebnosť. Na palete sa objavujú optimistické tóny tyrkysovej – farba neba a  mora. Odrazu sa ocitneme v Stredomorskej krajine.

Zvláštna atmosféra, statickosť architektúry, múry, schody, labyrinty víria nepokoj našej predstavivosti.  Nostalgické a melancholické nálady  ponúkajú zvláštný druh clivoty.

Prítomnosť stavieb a človeka jej dáva iný rozmer. Ožívajú príbehy ľudské aj božské. Akokoľvek nazveme tento priestor – biblická, mýtická, nostalgická krajina vždy narazíme na človeka. Príbehy a osudy.  Každý dobrý surrealistický obraz umožňuje nekonečné množstvo interpretácii. Autor ponecháva túto možnosť divákovi. Na základe vlastných životných skúseností, schopnosti prijímať a dešifrovať posolstvá. Hľadať a objavovať, ponoriť sa do očistného, vizuálneho zážitku. Interpretovať podľa svojho stupňa zrelosti . Niečo znepokojujúce a naliehavé  je v týchto dielach.

Krajina a človek,  autor tu prepojil dva archetypy, aby v krajine hľadal  to ľudské a v človeku to naturálne, s čím je spätý s prírodou. Prienik krajinomaľby a portrétnej tvorby. Pričom inšpirácia a dôkladná znalosť starých majstrov je zjavná.

Krajina zaľudnená príbehmi je nosnou témou už dlhé roky. Človek sa v nej týči ako maják na konci sveta.  Posledné diela sú vytvorené na princípe koláže. Baroková rytina – premaľovaná tvorí pozadie. V popredí sú figúry, inšpirované  salónnymi fotografiami z prelomu 19. a 20. storočia. Majú strnulý výraz, ale o to viac odkazujú k fotografii inscenovanej a štylizovanej. Tieto protichodné motívy vytvárajú určité napätie a dynamiku umeleckého diela.