Martin Borodáč je osobitý, silný,
charizmatický solitér a taká je aj jeho maľba. Aj keď maľuje
v ateliéri, cítime, že si pozýva k sebe na návštevu kus lesa. Borovice,
ktoré obklopujú jeho ateliér zvedavo doň nakukajú či tú prírodu autor zvečnil
správne, dôstojne a veľkolepo. Ticho sa ukláňajú zelenými naondulovanými
korunami a zdvorilo si šepkajú, že tentoraz sa mu to naozaj podarilo alebo
šumia, že na tom treba ešte popracovať. Veľmi podobné sosny na chorvátskom
pobreží ho vítajú každoročne ako domáceho obyvateľa. Niekde na horizonte lemuje
morské pobrežie obloha, čiary, súradnice, kóty.
Solitér je človek, ktorý kráča sám, nemá
podporu spolku, družiny, klubu či výtvarných súputníkov. Na druhej strane to
vôbec neznamená, že nie je družný. Cesty a cestičky si zvyčajne prešľapáva
sám. Nemusí nikomu pritakávať a konfrontovať sa s podobnými názormi.
Upravovať formu či myšlienkový obsah, výrazové prostriedky. Solitér je
jednoducho silný individualista v robote aj v živote.
Tvorba Martina Borodáča nie je čistá
abstrakcie, má mnoho podôb - od viac či
menej realistickej až po podprahovo vnímanú abstrakciu. Dobrá abstrakcia nás
často zavedie k počiatočným výtvarným prejavom ľudstva. Navodzuje atmosféru
dávnych atavizmov, jaskynné maľby v skalách. Základné, hrubé deliace čiary
pôsobia až sochársky robustne, skôr ako hlboké ryhy, vrypy. Používa skratku, kód, ide k podstate
a nezaoberá sa podružnými záležitosťami. Výrazné línie vytvárajú
geometrické obrazce. Máme chuť ich sprevádzať dotykom a lúštiť ako brailove
písmo, pevne ohraničujú tvar a plochu. Koníky na monochromatickom čiernom
pozadí našepkávajú, že realistická kresba a maľba nie sú autorovi až tak
vzdialené.
Súborom malieb s názvom Morský cyklus
nám naznačuje odpoveď na otázku. Prečo ľudia tak radi vysedávajú na brehu mora
a pozorujú nekonečnú masu vody, neustále sa valiace vlny ? Nekonečno,
plynutie času, zároveň večná istota vo veľkej neistote bytia. Možno je to túžba nás suchozemcov zažiť pocit
bezhraničného priestoru, večnosti. Preto zabudnime na detaily. Opusťme zväzujúci
priestor a vydajme sa pozorovať zem z vesmíru ako je to na obrazoch
Tatranské torzá alebo Mesačné akty. Div divúci krajina sa mení na ženské torzá
s vyčnievajúcimi pahorkami. Základným stavebným kameňom maľby Martina
Borodáča je farebnosť jasná, výrazná a kontrastná . Čiernobiele kontrasty
tvoria siete a vrstevnice obrazu, zvádzajú naše zmysly. Vyberte si či sú
to odtlačky prstov alebo je to spomienka
na Afriku v zebrom podaní. Sýte žlté farby žiaria stredomorským slnkom.
Niekedy veľmi dobre fungovala knižná edícia
STOPY- náhodou tiež čierno biela. Ešte ste len zazreli obal knihy a už ste
intenzívne cítili dobrodružstvo. Niečo podobné cítim pri Martinových obrazoch.
Jeho obrazy mi pripomínajú totemy indiánskych alebo afrických kmeňov. Divoké, neskrotné,
nespútané ako maľby šamanov. Znaky, symboly, skratky, podobenstvá. Niektoré nás
navigujú k daktyloskopii, odtlačkom prstov alebo je to koža zvieraťa ? Či ide len o náhodné zoskupenie farieb
čierno – bielej a autorovu trvalú záľubu v tejto koloratúre. Zámerne
kladie dôraz na zemitú farebnosť. Akoby príroda sama určila naturel jeho maľby.
Túžba po slobode je nepochybne spätá s prírodou. Nespútanosť, voľnosť,
bezhraničný priestor. Štruktúry sa nezbedne preliali autorovi do obrazov.
Počujete škrípať drobný štrk a piesok pod nohami. Len málokedy je povrch
jeho plátien hladký, býva zámerne pokrčený, zhúžvaný, so stopami času
a zápasu. Zdá sa, že autor podľahol čaru štruktúr – vkladá do obrazu štrk,
piesok, rôzne textúry, textil, drevo. Štruktúry sú také výrazné, že vás lákajú maľbu
rukami ohmatať, hladkať, dotýkať sa jej končekmi prstov. Nedá sa inak
charakterizovať maľba M. Borodáča, len ako energická, zmyselne robustná a živelná.
Dynamiku života predstavujú takmer
kaligrafické záznamy prírodných úkazov. Táto výstava bude fascinovať diváka predovšetkým razantným
rukopisom.
Martin Borodáč narodený v Bratislave,
patrí k pozoruhodným postavám slovenského maliarstva. Je rýdzim solitérom
a nedá sa zaradiť do niektorého z tunajších prúdov, trendov či
výtvarnej skupiny. V rokoch 1979 – 1983 vyštudoval strednú
umelecko-priemyselnú školu u prof. R. Filu v Bratislave a ďalších
šesť rokov strávil na štúdiách monumentálnej maľby na Surikovovej výtvarnej
akadémii u prof. J Koroleva v Moskve. Žije a tvorí v Bratislave.
Komentáre
Zverejnenie komentára