Peter Sojka - Po stopách
Peter Sojka je neobyčajne obyčajný maliar. Technika vrstvenia lazúr je časovo náročná a preto
oslovuje len málo súčasných mladých maliarov. Trpezlivé vrstvenie jemných lazúr – prináša však zvláštny výsledok, podobný prácam
starých majstrov. Autora fascinuje okrem
iných súčasných aj starých majstrov predovšetkým dielo Diega Velasquéza. Parafráza
jeho Venuše je nádherná paralela umiestnená a realizovaná v našom
časopriestore. Obdiv k Velasquézovi určujú isté spoločné prvky. Veď aj on
rád maľoval témy všedného dňa, v láske k portrétom nachádzame obsahovú
a formálnu súvislosť, krajina vymykajúca sa zaužívanému spôsobu maľby.
Čaro obrazov, ktoré doslova nevieme datovať vystihuje
krajina. Stratila jeden z dôležitých rozmerov, čas. Bezčasá sa stáva
nadčasovou, splýva sen a realita, odraz vo vode je rovnako reálny ako
realita sama. Na tejto maľbe sa dá najlepšie vypozorovať jedna
z tendencií, spôsobu maľby autora. Detailná, prepracovaná s hladkým
a čistým rukopisom, nádhernou prácou so svetlom, pritlmeným
a žiarivým zároveň. Druhá línia jeho tvorby je zjednodušená, definuje ju náznakovosť
a prítomnosť gesta, razantná práca s plochou štetca, abstrahovanie
a smerovanie priamo k podstate. Autor sa pohybuje medzi týmito dvoma
svetmi. Osciluje medzi nimi v tichých maliarskych výbojoch – etudách.
Krajina a figúra, dve veľké témy. Najradšej maľuje veci
dôverne známe, tisísckrát ohmatané očami. Priestor vlastnej garsónky
predstavuje mikrosvet aj makrosvet. Nevytvára vymyslené kulisy, len to čo sa tu
skutočne nachádza. Banálne a všedné veci získavajú krásu až
prostredníctvom citovej väzby autora k nim. Nie je a ani to nemusí
byť prvoplánová krása. To čím sa obklopujeme získava auru našej každodennej
pozornosti, stáva sa súčasťou nášho bytia a tým nadobúda istý rozmer krásy.
Jeho priestor maľby by sme mohli nazvať estetikou obyčajného
všedného dňa. Stráca sa tu
akákoľvek strojenosť , vytváranie umelej scény. Rytmus ,
členenie, horizontálne aj vertikálne, farebné ňuansy, kontrasty aj splynutia
vytvoril život sám. Autor modeluje a štylizuje len človeka samotného.
Často ženskú figúru alebo celú skupinu postáv v konkrétnom časopriestore.
Vyhýba sa aranžovaniu a výsledok sa podobá pohľadu
fotografa, ktorý chce zachytiť zaujímavý moment s istým emocionálnym
nábojom. Tyrkysová a fialová vytvárajú svet pokrytý závojom uvedených
farieb. Pôsobia na nás tajomne a záhadne. Umocňuje to aj spôsob
zobrazovania postáv, ktoré sú odvrátené, namaľované od chrbta, prípadne sa
pozerajú do neznáma. Jatrí v nás zvedavosť a vyvoláva otázky, na
ktoré nevieme reagovať – odpovedať.
Peter Sojka má svojskú poetiku obrazov, lákavú a záhadnú
zároveň. Čím nás tak fascinuje ?
Myslím, že tým, že je samým sebou. Okrem typického farebného
prevedenia, osobitého štýlu jeho maľba má aj výnimočný vzhľad. Má vlastný estetický
kánon. Jej povrch dotvára zvláštna zrnitosť akoby ich na plátno privial vietor
z púšte. Zdanlivo dokonalú hladkosť olejovej maľby narúša nepravidelná
zrnitosť. Aj keď skromne hovorí, že sa stále ešte hľadá.
Fascinuje diváka charizmatickými obrazmi, ktoré definuje
jeho výnimočný pohľad na svet.
Komentáre
Zverejnenie komentára