Peter Sojka - Po stopách


  
Peter Sojka je neobyčajne obyčajný maliar. Technika vrstvenia lazúr je časovo náročná a preto oslovuje len málo súčasných mladých maliarov. Trpezlivé vrstvenie jemných lazúr –  prináša však zvláštny výsledok, podobný prácam starých majstrov.  Autora fascinuje okrem iných súčasných aj starých majstrov predovšetkým dielo Diega Velasquéza. Parafráza jeho Venuše je nádherná paralela umiestnená a realizovaná v našom časopriestore. Obdiv k Velasquézovi určujú isté spoločné prvky. Veď aj on rád maľoval témy všedného dňa, v láske k portrétom nachádzame obsahovú a formálnu súvislosť, krajina vymykajúca sa zaužívanému spôsobu maľby.

Čaro obrazov, ktoré doslova nevieme datovať vystihuje krajina. Stratila jeden z dôležitých rozmerov, čas. Bezčasá sa stáva nadčasovou, splýva sen a realita, odraz vo vode je rovnako reálny ako realita sama. Na tejto maľbe sa dá najlepšie vypozorovať jedna z tendencií, spôsobu maľby autora. Detailná, prepracovaná s hladkým a čistým rukopisom, nádhernou prácou so svetlom, pritlmeným a žiarivým zároveň. Druhá línia jeho tvorby je zjednodušená, definuje ju náznakovosť a prítomnosť gesta, razantná práca s plochou štetca, abstrahovanie a smerovanie priamo k podstate. Autor sa pohybuje medzi týmito dvoma svetmi. Osciluje medzi nimi v tichých maliarskych výbojoch – etudách.
Krajina a figúra, dve veľké témy. Najradšej maľuje veci dôverne známe, tisísckrát ohmatané očami. Priestor vlastnej garsónky predstavuje mikrosvet aj makrosvet. Nevytvára vymyslené kulisy, len to čo sa tu skutočne nachádza. Banálne a všedné veci získavajú krásu až prostredníctvom citovej väzby autora k nim. Nie je a ani to nemusí byť prvoplánová krása. To čím sa obklopujeme získava auru našej každodennej pozornosti, stáva sa súčasťou nášho bytia a tým nadobúda istý rozmer krásy.
Jeho priestor maľby by sme mohli nazvať estetikou obyčajného všedného dňa. Stráca sa tu
akákoľvek strojenosť , vytváranie umelej scény. Rytmus , členenie, horizontálne aj vertikálne, farebné ňuansy, kontrasty aj splynutia vytvoril život sám. Autor modeluje a štylizuje len človeka samotného. Často ženskú figúru alebo celú skupinu postáv v konkrétnom časopriestore.
Vyhýba sa aranžovaniu a výsledok sa podobá pohľadu fotografa, ktorý chce zachytiť zaujímavý moment s istým emocionálnym nábojom. Tyrkysová a fialová vytvárajú svet pokrytý závojom uvedených farieb. Pôsobia na nás tajomne a záhadne. Umocňuje to aj spôsob zobrazovania postáv, ktoré sú odvrátené, namaľované od chrbta, prípadne sa pozerajú do neznáma. Jatrí v nás zvedavosť a vyvoláva otázky, na ktoré nevieme reagovať – odpovedať.

Peter Sojka má svojskú  poetiku obrazov, lákavú a záhadnú zároveň. Čím nás tak fascinuje ?
Myslím, že tým, že je samým sebou. Okrem typického farebného prevedenia, osobitého štýlu jeho maľba má aj výnimočný vzhľad. Má vlastný estetický kánon. Jej povrch dotvára zvláštna zrnitosť akoby ich na plátno privial vietor z púšte. Zdanlivo dokonalú hladkosť olejovej maľby narúša nepravidelná zrnitosť. Aj keď skromne hovorí, že sa stále ešte hľadá.
Fascinuje diváka charizmatickými obrazmi, ktoré definuje jeho výnimočný pohľad na svet.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu