Zdeněk Hošek - Mystérium Tatier
Sochár, medailér, všestranne zameraný maliar. Vo svojej
výtvarnej tvorbe sa venuje rozličným odborom: sochárstvo, komorná plastika, medaily,
reliéf, portrétna tvorba, figurálna plastika, monumentálna plastika. Obľúbené
materiály: bronz, porcelán, keramika.
Striedavo sa venuje najrôznejším výtvarným technikám: akvarely,
olejomaľba, kresba, maľba na porcelán, lavírované veľkoplošné kresby
a kombinované techniky. Realizoval monumentálne diela, pamätné tabule,
získal celý rad ocenení. Tento takmer renesančný majster v zmysle širokého
univerzálneho zamerania ma očaril svojimi akvarelmi. Ich subtílna jemnosť je
protiváhou robustného trojrozmerného sochárskeho sveta.
Akvarel je náročná technika vyžadujúca istú ruku výborného
kresliara, pozorné oko, zmysel pre detail a sústredenú pozornosť, kde
sa neodpúšťa žiadna chybička.
Akvarely dokazujú autorov cit pre farebné valéry, jemné nuansy a zmysel
pre improvizáciu v tejto mimoriadnej technike. Pod povrchom zdanlivo
náhodných farebných impresií alebo prírodných motívov objavujeme meditatívne
variácie. Letmý dotyk štetca, prchavý dojem éterický nebadateľný záchvev, svetelné
a priestorové vlastnosti , charakteristika prostredia sú neopakovateľnými
záznammi umelcovho snaženia, jeho duše. Tak ako to bolo pri vzniku
čínskej tušovej maľby, kde prvými predstaviteľmi tejto maľby boli básnici,
pretože išlo o prepis pocitu a nie reality samotnej.
Maľba Tatier je významným fenoménom nielen pre nás ľudí žijúcich
priamo pod veľhorami.
Maliari Tatier – môžeme pozorovať rozmanité maliarsky zásadne
odlišné rukopisy a techniky obrazov. Veď
len v tomto regióne pôsobili takí umelci ako L. Medňanský, F. Katona, Votruba, Hála každý
z nich mal osobité a svojbytné vnímanie nádhernej prírody a skalnatých
scenérií. Pražský rodák Jaroslav Votruba je prijímaný ako „maliar krásy
Vysokých Tatier“.
Zdeněk Hošek sa
pohybuje na tenkej hrane takmer ako akrobat kráčajúci
po napnutom lane nakláňajúc
sa raz na jednu raz na druhú stranu. Vyhľadáva rovnováhu medzi jedným či druhým
princípom. Realistické a imaginárne nevedú spor, ale vytvárajú priam
mystickú symbiózu.
Častými motívmi akvarelov Zdenka Hoška sú európske mestá,
veduty, mosty a rieky. Prírodné scenérie a pravdaže výsadné miesto
zaujíma Praha. Vždy krásna, romantická a záhadná, v jeho podaní aj
mierne melancholická. Jedinečné, so zmyslom pre zachytenie podstatného. Vytvára
oku lahodiace scenérie. Rovnako bravúrne zachytil krásu slovenských miest,
východoslovenských drevených kostolíkov či čaro Spišských miest a historických pamiatok. Majstrovské línie,
svetla, tieňov, obrysov štítov, plies a celého prírodného výjavu pripomína
japonské vízie krajiny.
V japonskej krajinomaľbe sa stretávame tak s prístupom
napodobňujúcim viditeľnú skutočnosť, ako aj so zobrazením jej vnútornej
podstaty. Je aj v nich niečo
namaľované zásadnými kontúrami a líniami, drobný detail dáva celému výjavu
vierohodnosť a dynamiku a časť výjavu sa stráca v hmlách.
Aké sú Tatry Zdenka Hoška ? Rozjímavé a meditatívne .
Definuje ich úsporná farebnosť, umelecká skratka, zasnenosť a vzdušnosť vznášajúce
sa ľahúčko až k našim srdciam. Vzrušenie a pokora, je to lyrická
a poetická poklona kráse našich hôr,
horským masívom. Akoby zámerne sa vyhýba
monumentálnosti, divokej a neprístupnej až nebezpečnej podobe Tatier. Navodzuje atmosféru ticha a pokoja. Chvíľami ste ponorený v krajine hmiel, snehu, ľadu, tatranských
štítov, zurčiacich potôčikov, lesných tôní a chvíľami v krajine
vlastného bytia.
Zdeněk Hošek je
majster nálady, snivej a dojímavej. Predostiera nám opojnú svetelnú kulisu, aby nás spomalil a dovolil
nadýchnuť sa horského vzduchu a zaplesať nad plesami. Štruktúry zatečené či
premyslené nás trápia neriešiteľnou otázkou. Je to náhoda alebo zámer ?
Komentáre
Zverejnenie komentára