Zdeněk Hošek - Mystérium Tatier



Sochár, medailér, všestranne zameraný maliar. Vo svojej výtvarnej tvorbe sa venuje rozličným odborom: sochárstvo, komorná plastika, medaily, reliéf, portrétna tvorba, figurálna plastika, monumentálna plastika. Obľúbené materiály: bronz, porcelán, keramika.
Striedavo sa venuje najrôznejším výtvarným technikám: akvarely, olejomaľba, kresba, maľba na porcelán, lavírované veľkoplošné kresby a kombinované techniky. Realizoval monumentálne diela, pamätné tabule, získal celý rad ocenení. Tento takmer renesančný majster v zmysle širokého univerzálneho zamerania ma očaril svojimi akvarelmi. Ich subtílna jemnosť je protiváhou robustného trojrozmerného sochárskeho sveta.
Akvarel je náročná technika vyžadujúca istú ruku výborného kresliara, pozorné oko, zmysel pre detail a sústredenú pozornosť, kde sa neodpúšťa žiadna chybička.
Akvarely dokazujú autorov cit pre farebné valéry, jemné nuansy a zmysel pre improvizáciu v tejto mimoriadnej technike. Pod povrchom zdanlivo náhodných farebných impresií alebo prírodných motívov objavujeme meditatívne variácie. Letmý dotyk štetca, prchavý dojem éterický nebadateľný záchvev, svetelné a priestorové vlastnosti , charakteristika prostredia sú neopakovateľnými záznammi umelcovho snaženia, jeho duše. Tak ako to bolo pri vzniku čínskej tušovej maľby, kde prvými predstaviteľmi tejto maľby boli básnici, pretože išlo o prepis pocitu a nie reality samotnej.

Maľba Tatier je významným fenoménom nielen pre nás ľudí žijúcich priamo pod veľhorami.
Maliari Tatier – môžeme pozorovať rozmanité maliarsky zásadne odlišné rukopisy a techniky  obrazov. Veď len v tomto regióne pôsobili takí umelci ako  L. Medňanský, F. Katona, Votruba, Hála každý z nich mal osobité a svojbytné  vnímanie nádhernej prírody a skalnatých scenérií. Pražský rodák Jaroslav Votruba je prijímaný ako „maliar krásy Vysokých Tatier“.
Zdeněk Hošek sa pohybuje na tenkej hrane takmer ako akrobat kráčajúci 
po napnutom lane nakláňajúc sa raz na jednu raz na druhú stranu. Vyhľadáva rovnováhu medzi jedným či druhým princípom. Realistické a imaginárne nevedú spor, ale vytvárajú priam mystickú symbiózu.
Častými motívmi akvarelov Zdenka Hoška sú európske mestá, veduty, mosty a rieky. Prírodné scenérie a pravdaže výsadné miesto zaujíma Praha. Vždy krásna, romantická a záhadná, v jeho podaní aj mierne melancholická. Jedinečné, so zmyslom pre zachytenie podstatného. Vytvára oku lahodiace scenérie. Rovnako bravúrne zachytil krásu slovenských miest, východoslovenských drevených kostolíkov či čaro Spišských miest a historických pamiatok. Majstrovské  línie, svetla, tieňov, obrysov štítov, plies a celého prírodného výjavu pripomína japonské vízie krajiny.
V japonskej krajinomaľbe sa stretávame tak s prístupom napodobňujúcim viditeľnú skutočnosť, ako aj so zobrazením jej vnútornej podstaty. Je aj v nich  niečo namaľované zásadnými kontúrami a líniami, drobný detail dáva celému výjavu vierohodnosť a dynamiku a časť výjavu sa stráca v hmlách.
Aké sú Tatry Zdenka Hoška ? Rozjímavé a meditatívne . Definuje ich úsporná farebnosť, umelecká skratka, zasnenosť a vzdušnosť vznášajúce sa ľahúčko až k našim srdciam. Vzrušenie a pokora, je to lyrická a poetická poklona  kráse našich hôr, horským masívom.  Akoby zámerne sa vyhýba monumentálnosti, divokej a neprístupnej až nebezpečnej podobe Tatier.  Navodzuje atmosféru ticha a pokoja. Chvíľami ste ponorený v krajine hmiel, snehu, ľadu, tatranských štítov, zurčiacich potôčikov, lesných tôní a chvíľami v krajine vlastného bytia.
Zdeněk Hošek je majster nálady, snivej a dojímavej. Predostiera nám opojnú svetelnú  kulisu, aby nás spomalil a dovolil nadýchnuť sa horského vzduchu a zaplesať nad plesami. Štruktúry zatečené či premyslené nás trápia neriešiteľnou otázkou. Je to náhoda alebo zámer ?  

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu