Pod názvom Anjel a žena vystavuje v Galérii u anjela Xénia Bergerová výber zo svojej tvorby.  Znie to lákavo ezotericky, ale pritom je za tým oveľa viac. Figúra aj nefigúra, vypovedané aj nevypovedané. Základným  kánonom je farba, tomu  podriaďuje všetko. Doslova nás zhypnotizuje výbušnou farebnosťou, ultramarínová modrá sa stáva jej osobnou značkou. Výrazná , zmyselná, občas zarážajúca a nevyspytateľná ako všetky ženy.

Farba, ktorá vie fascinovať, pritiahnuť, ale často aj odpudiť diváka. Farba je ten úžasný fenomén vyjadrujúci podstatu obrazu tejto autorky. Čisté farebné tóny zapôsobia na sietnicu diváka emotívnym dojmom. V kombinácii s jednoduchými líniami sa Vám  jej rukopis ľahko vryje do pamäti. Nebude to náhoda, že autorka svoje základné myšlienkové postuláty formulovala v diele, ktoré nazvala Malý príbeh farby. A preto je namieste malá konfrontáciu s jej výtvarným svetonázorom.

„V maliarstve sa stáva farba stavivom obrazu a významnou  súčasťou jeho organizmu. Ona rozhoduje o miere expresie či charaktere subjektivity. Jej vlastnosti sú schopné vytvárať dojem priestoru, hĺbky, členenia, harmónie, môžu napomáhať dynamickosti obrazu, rytmizovať ho i vytvárať protirečenia.“

Položme si otázky - Čo trápi, inšpiruje, teší, oslovuje, povzbudzuje, motivuje, núti maľovať, posúva ďalej túto autorku ? Aké sú výšiny aj priepasti a pasce jej tvorby ?

Východiská sú jasné: Farba a figúra, aj keď niekedy viac cítená, tušená ako videná.

Historické exkurzy, výpožičky a ak by ste chceli odhaliť pôvod zlátenia v jej dielach, zdobnosti, ornamentov, opakujúcich sa motívov kvetov a rastlín, tým inšpiračným  opojným zdrojom je práve barok. Množstvo vtáčich pier, zlátenia , anjelikov, kvetov pripomínajúcich pivónie alebo chryzantémy či morské sasanky. Možno ide o perá mýtického vtáka fénixa, ich časté použitie ich posúva až na úroveň fetišu. Stačia iba náznaky, letmé dotyky štetca, také aby vyprovokovala našu fantáziu, zvedavosť a predstavivosť. Navodila opojnú atmosféru budoáru barokovej dámy s prísľubom koketérie a rozkoší. V jej maľbe je veľa nevypovedaného, zdanlivo nedokončeného alebo možno neuchopiteľného. To zvláštne čaro tajomstva vyžarujú jej ženské akty a poloakty otočené k nám chrbtom, pripomínajúc tak Ingresove akty,Tizianove Venuše alebo Velasquéza. Verí, že divák je dostatočne duchaplný, aby poodhalil jej skryté úmysly aj historické zdroje inšpirácie. Aj keď tajomstvá zostávajú tajomstvami len dovtedy, kým nie sú odhalené. V tom zmysle geniálne definoval úlohu tajomstva v umení R. Fila  v jedinečnom  diele Cestou: „Umenie sa nemôže vzdať tajomstva. S tým súvisí aj princíp odkrývania i pre- a zakrývania, latencie, ponorných tokov. Analógia s vrstvami skutočnosti, kde nás tiež láka to, čo je za, po, mimo.“

Diela Xénie Bergerovej zaujmú farebnosťou a tajomstvom. Balansuje na hrane čo o sebe vypovedať a čo zašifrovať tak dobre, že to dokážeme vnímať len podvedome akoby mimochodom.  Dáva nám odpoveď na vždy prítomnú otázku, do akej miery môže byť

ženská tvorba svojbytná, originálna a zaujímavá.

Výstavu si v Galérii u anjela môžte pozrieť do 15. mája 2014.