Mytobiblia



Mytobiblia je názov najnovšej výstavy Mareka Ormandíka v Galérii u anjela v Kežmarku. Koreňmi zakotvený v Kremnici, žijúci v Bratislave, srdcom a často aj bytostne prebývajúci  v Paríži, taký je autor. Maliar, grafik, ilustrátor, sochár a provokatér. Ovenčený mnohými cenami za svoju výtvarnú tvorbu, doma i v zahraničí. Umenie Mareka Ormandíka nikdy nebolo samoúčelné, skôr priekopnícke osobné  alebo angažované, vtom najlepšom zmysle slova. Často a rád vystavuje so svojou rodinou s otcom výborným sochárom, manželkou Renátou, známou textilnou výtvarníčkou,  ale aj so synom Miškom a najnovšie  Maxom. Rovnako participujú aj na tejto výstave. Dlhodobo spolupracuje s rôznymi hudobníkmi, pre ktorých výtvarne spracováva obaly a dizajn CD nosičov. Vytvoril sériu plagátov pre SND a neskôr pre L+S štúdio. Osobitnou kapitolou sú ilustrácie a knihy Mareka Ormandíka. Nedávno sa úspešne pustil do sochárskej tvorby.  Po cykle Chodcov a Hláv sa vrátil opäť k mytológii. Zdá sa, že táto téma bude pre autora  večnou zostáva jej verný a neustále sa k nej vracia. Tak ako sa nezaobíde európska  civilizácia bez antickej mytológie a biblie.  Je základným kameňom poznania, metaforou súčasného života. Posledná tvorba, ktorá je prezentovaná na výstave predstavuje opäť iný rukopis autora. Uvoľnená  a veľmi odviazaná podoba maľby je obohatená  o pevné tvary . Obohatil sa maliarsky aj kresliarsky. Táto konfrontácia neviazanej  ľahkosti a realistickej  konkrétnosti  výstavby výtvarného diela, dáva vzniknúť zaujímavému novému štýlu . Rád rúca mýty, zabehnuté, zavedené, klišé a stereotypy. Chodci si vykračujú takmer pochodovým krokom. Prosiči kolenačky prosia s hlbokou pokorou a odovzdaním.  Madona  vzdialená našim vžitým predstavám o Madone, nás prekvapí svojou podobou, až kým nezistíme, že cítime rovnaké emócie straty, bolesti, utrpenia  a nádeje. Figúra jej forma aj obsah je definovaná  v barokovom ponímaní. Téza a antitéza, bezbrehosť aj konkrétnosť, absolútno aj efemérnosť, prekliatie aj povznesenie, večnosť a pominuteľnosť.  Ľudská figúra zjednodušená a deformovaná silnými emóciami vystupuje z monochromatického pozadia, ktoré autora akoby vôbec nezaujímalo.
Expresivitu výrazu podtrhuje inovatívna farebnosť. Z potemnelej palety Marek Ormandík prešiel k novým žiarivým  až krikľavým farbám. Kontrast  medzi takmer realistickou časťou  maľby  a abstraktnými líniami, dáva maľbe silnú plasticitu až sochársky reliéfny výraz.

Marek Ormandík  si kladie otázky sebazničujúco sebaspytujúce.
Hľadá v ľuďoch to neľudské. Čo je opak ľudskosti. Neľudskosť? Svätosť? Čo je hriešnosť a jej opak? Pokánie? Nešetrí diváka učesanými témami Jeho provokácia nie je však prvoplánová. Nemá chuť predvádzať desivé exibície a apokalyptické vízie. Jeho škaredo- krásne obrazy nám dlho budú vŕtať v hlave. Prečo? Sú to desy, ktoré má každý z nás, zmietaný neistotou vlastného bytia.

Výstava potrvá do 30. novembra 2013

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu