Mytobiblia
Mytobiblia
je názov najnovšej výstavy Mareka Ormandíka v Galérii u anjela
v Kežmarku. Koreňmi zakotvený v Kremnici, žijúci v Bratislave,
srdcom a často aj bytostne prebývajúci
v Paríži, taký je autor. Maliar, grafik, ilustrátor, sochár a provokatér.
Ovenčený mnohými cenami za svoju výtvarnú tvorbu, doma i v zahraničí. Umenie
Mareka Ormandíka nikdy nebolo samoúčelné, skôr priekopnícke osobné alebo angažované, vtom najlepšom zmysle slova.
Často a rád vystavuje so svojou rodinou s otcom výborným sochárom, manželkou
Renátou, známou textilnou výtvarníčkou, ale aj so synom Miškom a najnovšie Maxom. Rovnako participujú aj na tejto
výstave. Dlhodobo spolupracuje s rôznymi hudobníkmi, pre ktorých výtvarne spracováva
obaly a dizajn CD nosičov. Vytvoril sériu plagátov pre SND a neskôr
pre L+S štúdio. Osobitnou kapitolou sú ilustrácie a knihy Mareka
Ormandíka. Nedávno sa úspešne pustil do sochárskej tvorby. Po cykle Chodcov a Hláv sa vrátil opäť
k mytológii. Zdá sa, že táto téma bude pre autora večnou zostáva jej verný a neustále sa
k nej vracia. Tak ako sa nezaobíde európska civilizácia bez antickej mytológie
a biblie. Je základným kameňom
poznania, metaforou súčasného života. Posledná tvorba, ktorá je prezentovaná na
výstave predstavuje opäť iný rukopis autora. Uvoľnená a veľmi odviazaná podoba maľby je
obohatená o pevné tvary . Obohatil sa
maliarsky aj kresliarsky. Táto konfrontácia neviazanej ľahkosti a realistickej konkrétnosti
výstavby výtvarného diela, dáva vzniknúť
zaujímavému novému štýlu . Rád rúca mýty, zabehnuté, zavedené, klišé
a stereotypy. Chodci si vykračujú takmer pochodovým krokom. Prosiči
kolenačky prosia s hlbokou pokorou a odovzdaním. Madona vzdialená našim vžitým predstavám
o Madone, nás prekvapí svojou podobou, až kým nezistíme, že cítime rovnaké
emócie straty, bolesti, utrpenia
a nádeje. Figúra jej forma aj obsah je definovaná v barokovom ponímaní. Téza a antitéza,
bezbrehosť aj konkrétnosť, absolútno aj efemérnosť, prekliatie aj
povznesenie, večnosť a pominuteľnosť. Ľudská figúra zjednodušená a deformovaná
silnými emóciami
vystupuje z monochromatického pozadia, ktoré autora akoby vôbec
nezaujímalo.
Expresivitu
výrazu podtrhuje inovatívna farebnosť. Z potemnelej palety Marek Ormandík
prešiel k novým žiarivým až
krikľavým farbám. Kontrast medzi takmer
realistickou časťou maľby a abstraktnými líniami, dáva maľbe silnú
plasticitu až sochársky reliéfny výraz.
Marek Ormandík si kladie otázky sebazničujúco sebaspytujúce.
Hľadá v ľuďoch to neľudské. Čo
je opak ľudskosti. Neľudskosť? Svätosť? Čo je hriešnosť a jej opak?
Pokánie? Nešetrí diváka učesanými témami Jeho provokácia nie je však prvoplánová.
Nemá chuť predvádzať desivé exibície a apokalyptické vízie. Jeho škaredo-
krásne obrazy nám dlho budú vŕtať v hlave. Prečo? Sú to
desy, ktoré má každý z nás, zmietaný neistotou vlastného bytia.
Výstava potrvá do 30. novembra 2013
Komentáre
Zverejnenie komentára