BĚLA KOLČÁKOVÁ

Prvá dáma poetického surrealizmu prináša do kežmarskej Galérie u anjela nostalgické  obrazy plné lesných zátiší, ženských figúr či  hmlových víl. Po úspešných výstavách v Prahe a v Bratislave , spojených s uvedením monografie prezentuje výber z posledného obdobia  pod Tatrami. Reálne bytosti  stierajú hranice medzi  racionálnym  a rozprávkovým  svetom. Torzá tiel vznášajúce sa nad krajinou sú unášané poryvmi vetra a nekonečným plynutím života.

Poeticko lyrické variácie prezrádzajú  bohatú predstavivosť a inšpiráciu najlepšími  menami českého a svetového surrealizmu. Zrzavý, Toyen, Šíma, Štýrsky  rezonujú  ako spomienka na objavné výboje. Autorka ponúka zvláštne prepojenie ženy a krajiny. Metamorfózy a vzájomné prelínanie oboch motívov  vytvárajú ojedinelé kompozície.  Intenzívne očarenie oravskou krajinou preniesla priamo na plátno  v snovom baladickom očarení. Krajina plná oblých kopcov a  tvarov sa postupne mení na postavu ženy a naopak. Ladné krivky, torzá tiel prechádzajú do kopčekov, kopcov, dolín, splývajú s krajinou.  

Zelenomodrá farebnosť navodzuje pokojnú lesnú atmosféru.  Šíria dookola tíšinu, mľkvosť, stav pokoja a rozjímania.  Diela Běly Kolčákovej majú  meditatívnu atmosféru,  Vyžaruje z nich láskavosť a prívetivosť. Niečo hojivé a čisté zapĺňa priestor. Môžeme to nazvať ľudskosť a pokora.

Oko diváka zasiahne Zelená explózia,  zrejme najobľúbenejšia farba maliarky. Rovnomenný názov nesie dielo , ktoré je  na titulnej strane monografie.  Bytosti ženského rodu stotožňuje s prírodou, aby ukázala večnú metaforu nášho bytia.  Valiaca sa láva , prúdy žiarivej červenej farby premenené na eruptívnu ženskú energiu vytvorili  víziu Veselej sopky.  Prostredníctvom živlov  ako vietor, voda nás omámi smaragdovou Hlbočinou a otvára brány do priestoru našej duše.  Odhaľuje tajomné zákutia prežívania našich snov. Jej snenie je cnenie za stratenými chvíľami toho čo máme najradšej.  Hľadanie pokoja a mieru. Uvádza nás do stavu beztiaže, nehybnosti  zakliatej krajiny z rozprávky o Sklenenom  zámku.

Maľba je stav hlbokej koncentrácie, sústredenia a ničím nerušeného intímneho priestoru umelkyne.

 „ Obraz alebo socha, jediné zo všetkých druhov v umení, nemajú priebeh v čase. Hudba, román, dráma – to všetko má začiatok, vyvrcholenie, koniec. Obraz musí mať toto všetko v sebe zakódované do jedného okamihu. Musí v sebe ukrývať tajomstvo minulosti aj budúcnosti. Provokuje k otázkam na ktoré si každý sám hľadá odpoveď. S dobrým obrazom sa dá viesť dialóg celý život.“   Běla Kolčáková.

Životopis:

Běla Kolčáková sa narodila v Prahe. Vyštudovala na tamojšej Akadémii výtvarných umení u prof. Vlastimila Radu (1957–1963). Po štúdiách odišla so svojím manželom Ignácom Kolčákom na Oravu. Ich spoločné výtvarné a kultúrno-spoločenské pôsobenie zanechalo v tomto regióne nezmazateľné stopy. Od roku 1978 žije a tvorí v Bratislave. Dolnokubínske i bratislavské pôsobisko zasvätila Běla Kolčáková predovšetkým voľnej ateliérovej tvorbe. Venuje sa nielen maľbe, ale aj kresbe, knižnej ilustrácii, koláži a tapisérii. Jej dielo predstavuje originálnu názorovú jednotu a vývinovú logiku. Vo svojej zrelej podobe ho charakterizuje imaginárny svet snov a rozprávkových predstáv, kde irónia a prvky absurdnosti nadreálneho sveta majú svoje – v konečnom dôsledku – ľudsky prívetivé posolstvo. Vývin jej umeleckej osobnosti je cestou k poetickému, lyricko-epickému vyjadreniu subjektívnych pocitov, krehkého ľudského vnútra, ale aj cestou hlbinami ľudského intelektu, púťou k prepotrebnému dialógu.