NIKOLAJ  FEDKOVIC –  Dotyk  večnosti

Tak ako je Paríž večné mesto, nazvali sme výstavu Nikolaja Feďkoviča "Dotyk večnosti". Jeden výtvarník o obrazoch Nikolaja Feďkoviča povedal, že je to biblia. Aké krátke výstižné vyjadrenie s ohromnou silou a hlbokým presvedčením o kvalite, intenzite, rozmanitosti a hĺbke diela.

Nikolaj Fedkovič  je nevšedným zjavom na európskej aj slovenskej výtvarnej scéne. Európsky rozmer autora aj jeho diela je priam hmatateľný. Charakteristické pre neho je doslova bytostné vnímanie histórie prostredníctvom vlastného osudu. Dátum a miesto narodenia (Užhorod, ČSR, 13.5.1945) predurčili mnohé v živote autora. Najprv útek otca (významného mostného inžiniera) z Užhorodu po odčlenení Podkarpatskej Rusi od Československa. Vtedy hrozilo celej rodine vysťahovanie na Sibír. Neskôr odchod na Slovensko do Michaloviec, kde žili ostatní príbuzný. Niektorých členov rodiny už nikdy v živote nevidel. Ako reakciu na doživotné odlúčenie rodiny Feďkovičovcov autor vytvoril fikciu portrétov starých rodičov, strýka, vlastných rodičov s fantazijnými prvkami a hravou nadsázkou. Rodina sa rozpŕchla po celej Európe a len obrazy pripomínajú časy minulé. Možno práve tu vznikla láska k maľovaniu portrétov, ktorým sa venoval celý život.

Dramatický životný príbeh autora je nerozlučne spätý nielen so Slovenskom, ale aj s Českom a Nemeckom. Štúdia a život v Brne, Prahe, Košiciach, Kolíne nad Rýnom navždy zanechali stopy vo vizuálnej podobe sveta. Encyklopedické vedomosti  z dejín umenia a hlbokú znalosť antiky, renesancie, baroka zúročil počas svojho 20 ročného pôsobenia na výtvarnej Akadémii v Hennefe ako docent v slobodnom povolaní.  Tieto reflexie sa objavujú zašifrované v jeho tvorbe. Klimtovské odkazy na secesiu v sérii portrétov z nemeckého obdobia  – Claudia, Cornélia, Wiebke, Tübke. Mimoriadny citlivý poetický Portrét V. Kimakovej.  Toto vrúcne a dojímavé stvárnenie mladej ženy pripomína najlepšie renesančné portréty. Obdivuhodné a nevšedné u autora je, že aj malý formát pôsobí ako vzácny šperk.

Ďaľšie inšpiračné zdroje sú holandská žánrovú maľbou 17. storočia, gotická tabuľová maľbu, Lipská školu, magický realizmus Wernera Tübke, ruskí  autori miniatúr. Do istej miery formovali jeho rukopis ikony. Často sa vracia  k staromajstrovským technikám  a zároveň je veľkým obdivovateľom kaligrafie. Láska k písanému slovu je hmatateľná v konkrétnych textoch, ktoré si vyberá, aby ich zvečnil vo výtvarnej podobe. Sú to texty nemeckého básnika Hölderlina alebo slovenského básnika Sama Bohdana Hroboňa, ktorý žil v samote a chudobe, ale sníval svoj romantický sen o láske a slobode ako zmysle  života. Nadmieru originálnym rukopisom dokázal na plátno dostať jemné chvenie, akoby istý stupeň nedokončenosti a otvorenosti voči divákovi. Legenda slovenského výtvarného umenia nám ponúka - povedané autorovou terminológiou - prebohaté videnie sveta. Magické obrazy plné postáv a príbehov sú príťažlivé svojou autentickosťou a láskavým humorom. Tajomné dámy v klobúkoch, plavci v neznámych azúrových vodách, rytierski hráči póla alebo potápajúci sa Titanic pripomínajú časy aristokracie a noblesy. Každý obraz má príbeh a autor sa stáva rozprávačom so štetcom v ruke. Neváha použiť symboly, metafory a skryté významy.

Kultivovanosť, prepracovanosť, myšlienková hĺbka a nádherná fascinujúca hra fantázie si podmania vnímavého diváka. Vo svete, kde sa pomaly hanbíme použiť slovíčko „pekné“, pôsobí ako zjavenie krásy a graciózneho prevedenia. Jedinečnú atmosféru dotvára zvláštne mysteriózne, mihotavé svetlo. Tento klasik postmodernej maľby prináša to, čo často márne hľadáme. Harmóniu, krásu a chvíle pokoja. Výtvarné diela Nikolaja Fedkoviča vyžadujú stíšenú pozornosť diváka, ponorenie do vlastných duchovných zdrojov. Nad dejovou líniou dominuje ľudskosť, harmónia a hľadanie človečenstva v nás .                                                                                      

Obraz často vzniká ako stavba. V architektúre je vytvorená najprv nosná časť, základňa a k nej sú pridávané ďalšie poschodia, nadstavby. Tak k svojim obrazom pridáva, buduje až scénografickou formou stavia a stvárňuje život. Podobný stavebný princíp si zvolil Victor Hugo, keď z malého toku príbehu sa stáva veľtok napájaný mnohými malými prítokmi – vzniká román rieka. Rád používa vyvážene abstraktné aj realistické prvky ako to obdivujeme v ikonických Plavcoch v skalách.

Aj keď bol vždy solitérom, kunsthistorici ho  zaradzovali do prúdu slovenskej imaginatívnej maľby. Nikolaj Feďkovič však nikdy nepatril do žiadnej škatuľky. Rukopis je ľahko rozoznateľný a divácky veľmi príťažlivý, tak ako to spravidla  býva u veľkých majstrov. Umelec vytvára vzrušujúcu mozaiku, kaleidoskop, skladačku ľudských osudov.

Základnou  filozofickou  premisou je humanizmus  - rytierské zásady, obyčajná ľudskosť. Vo vizuálnej podobe imaginácia obohatená surrealistickými prvkami.

Kurátor má len jeden problém. Čo najviac vyzdvihnúť, zdôrazniť? - bohatú maliarsku techniku s detailným prepracovaním diel. Úžasnú perspektívu, fantáziu, príbehy s láskavým humorom a hlbokou ľudskosťou. Dokonalú živosť a hĺbku obrazov, miniatúrnych portrétov, pulzujúcu farebnosť, ojedinelé majstrovstvo iluzívnej maľby, úžasnú kaligrafickú prácu, skvelú figurálnu maľbu, hru s detailom a diela prepracované až po dotvorenie patinovaných rámov. Plastické grafické písmo, rímsku kapitálu s odkazmi na antiku či renesanciu, ktorú používa ako ornament. 

Ľahko sa dá vycítiť, že všetky európske vplyvy a smery sa tu zliali v bohatú byzantskú farebnú rozmanitosť. Nikolaj Feďkovič je novodobý alchymista, so vzácnymi poznatkami  technologických postupov, vie ako namiešať elixír čarovného sveta.  Vytvoril manuskriptá moderného človeka. Vzrušujúce,  vášnivé , povznášajúce a oslobodzujúce sú tieto diela. Majú v sebe dotyk večnosti. Maľba, ktorá má dušu, dotkne sa vášho srdca.

„Úprimne sa teším na každé nové dielo. Prajem jemu aj tejto výstave to, čo nám tak rád“, s úsmevom hovorí  pri odchode z ateliéru  „Širokú cestu " k srdciam divákov.