Michal Studený - Tichý rebel
Výstava Michala Studeného v Galérii u anjela je
poctou celoživotnej tvorbe autora.
S pokorou a vytrvalosťou objavoval veľký svet
umenia spôsobom sebe vlastným. Bez
okázalých giest a veľkej publicity. Tvorbu, východiská
, ale predovšetkým explozívny pocit a to nielen generačný definoval autor
najlepšie slovami „ Som dieťa 60. rokov.“
Maliarska tvorba Michala Studeného je koncipovaná ako
jednoduchý, koncentrovaný záznam jeho života. Nachádzanie a objavovanie istôt
v obyčajných veciach, povýšených na zázrak.
Prináša archetyp domova, vystavuje rodný list sebe, svojej
rodine a Slovensku. Kríž je symbolom lásky, pokory a viery ? Kostoly,
kaplnky sú našimi duchovnými križovatkami, cintoríny miestami večného odpočinku
? Kostol a kríž , človek a jeho viera, ale aj základné morálne
princípy a hodnoty. Jednoduché postuláty s absolútnym rozmerom.
Architektúra každodenného života a smrti. Viera má duchovne aj vizuálne
parametre či kvalitu.
Veľmi pravdivo a jasnozrivo vyhodnotil kvality jeho
maľby kunsthistorik Tomáš Štraus
„ Nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že po veľkom M. A. Bazovskom
vari nikto iný nepovýšil realitu lúk a historicky osídlenej horskej
krajiny do roviny symbolu výrečnejšie, než to už roky robí práve M. Studený.“
Často a v rôznych kontextoch používa symboly, skratky, znaky a piktogramy.
Mnohé obrazy vyznievajú ako hra, ale na prvý pohľad veselá hra je násobená a prehĺbená
významom.
Okrem kostolíkov, krížov a cintorínov sme pridali
k výstave aj legendárne dielo Štvorlístky. Cyklus štvorlístkov začal
v r.1967. Systematicky a pravidelne zoradené štvorlístky pokrývajú
celú plochu diela. O tomto vydarenom experimente autor povedal : „ Radenie
a opakovanie v ploche obrazu ma až libidózne zaujalo“ a zaujíma
až do dnešných dní.
Na cintorínoch majú ľudia najbližšie k svojim snom. Nie
sú to len miesta trúchlenia a smútku, ale aj generačných stretnutí. Majú
pomenovania Veselé alebo Šťastné cintoríny. Miesto zaliate žiarivou slnečnou
žltou farbou pôsobí veselo a optimisticky. Od strohých základných línii
a jednoduchého tvaroslovia sa posúva k bohatej, ornamentálnej koláži.
Výtvarný jazyk je bohatý ma metafory. Môžeme si Slovensko vôbec predstaviť bez
krížov, drevených, kovových, kamenných a vlastných ? Obrazy sa stávajú
útočiskom, ako sa dialo v stredoveku, keď kostoly ukrývali svojich
veriacich. M. Studený očarí diváka predovšetkým svojou úprimnosťou. Stačí vziať
do ruky jeho monografiu, prelistovať a objavíme svet plný paradoxov,
objavov, hľadania a nachádzania. Dokumentuje straty a nálezy
tvorivého života zasväteného práci v ateliéri. Mnohé z diel by sa
dali zaradiť do cyklu Óda na plátno.
Vydáva sa po Diaľnici naznačenej v líniách starého ľanového plátna. Jemné modré pruhy horizontálne línie, bežiace
vedľa seba pripomenú starú matematickú poučku, že rovnobežky sa pretínajú
v nekonečne.
Pre Michala Studeného je plátno posvätná záležitosť. Často ho nezakrýva. Naopak priznáva naplno
jeho krásu, funkciu, použiteľnosť. Chvíľami sa maľba samotná stáva len doplnkom, len kde tu pridá niečo
navyše. Tak ako je to v Obraze Božie muky. Odrazu pôsobí ako drahocenný šperk
v krajine. Je to Óda na plátno. Materiál prastarý a jednoduchý.
Dôverne známy. Ako podklad pre svoje maľby používa aj storočné plátna. Pretrhnuté a poškodené
ako naše väzby s minulosťou.
Modrá alebo skôr belasá má nezastupiteľné miesto
v obrazoch Michala Studeného. Nebeská modrá trúfalo sekunduje kostolíkom
v ich svätosti, minimalistickej jednoduchosti. Jednoduchý model
rannokresťanského kostolíka sa stal motívom pre rozmanité varíácie, tvary,
násobenia v priestore a čase. Vznešenosť ultramarínu rozriedená
vzduchom a duchovnosťou.
Nazbieral a spoznal poklady Slovenského ľudového umenia
tak ako málokto. Ich čriepky povkladal zmysluplným spôsobom do svojich diel. Tak ako sa
drahocenné šperky vykladajú drahými kameňmi. Diela dekoroval ako slávnostnú uniformu.
Vyznamenal ich úlomkani hlinených nádob,
kameniny, zrkadiel, drôtikov. Vyzdobil
drahocennosťami slovenských
dedín. Zauzlil drôtikmi ako slovenský drotár hrnce a nádoby , aby vydržali večnosť. Ozdobil
úlomkami zrkadiel, márnotratne rozhádzal po obraze črepiny šťastia, aby nás všetkých
presvedčil : To sme My , Je to o nás a o Slovensku. Smerovník ,
šípku určujúcu kam kráčame si musí na krížnych cestách určiť každý sám.
Vo svojej reprezentatívnej monografii sa vyznáva :
„ Východisko pri tvorbe musí vždy vychádzať z osobného
zážitku a z hodnotového rebríčka, do ktorého si umelec tento zážitok
zaradí. Ja som sa oženil, mal som deti, dom, domov, to boli moje zážitky, ktoré
som chcel dostať na plátno.
Ja osobne som nič cennejšie nenašiel. Nevidím iné hodnoty
ako domov, deti a trojgeneračnú spätosť života, ktorá urýchľuje tvorbu
kultúrnych hodnôt „
Michal Studený.
Komentáre
Zverejnenie komentára