Ján Zoričák - Srdce kométy

Galéria u anjela pripranila pri príležitosti svojich 15 tych narodenín výnimočnú výstavu rodáka zo Ždiaru, svetoznámeho sklára Jána Zoričáka.

Autor je originálny  výtvarník a umelecký sklár, sklársky velikán,  velikán európskeho ateliérového skla. To je len zopár titulov z tlače . Nositeľ najvyššieho Francúzskeho štátneho vyznamenania  Rytierského rádu za umenia a literatúru a rovnako  nositeľom  vysokého slovenského štátneho vyznamenania  Pribinovho kríža.

Je bytostný solitér. Väčšina sklárov preferuje prácu v tímoch, svoje diela si nechávajú realizovať v sklárskych dielňach. Toto nie je prípad Jána Zoričáka. Celý proces realizuje vo vlastnej réžií, ako režisér  dohliada na každý detail, maličkosť. Píše scenár, dohliada na dramaturgiu, tvorí príbeh , vyberá si aktérov , vedie oko kamery a dáva signál na poslednú klapku, aby z jeho hoblín ako to sám nazýva, vzniklo niečo  mimoriadne. Všetko prejde jeho rukami ,  bedlivým okom pozoruje a bdie nad finálnym výsledkom.  Ako stvoriteľ  dôkladne pozná svoj výtvor, magickým spôsobom vdýchne neživej hmote život.

Raz navždy mu učaroval vesmír, nekonečnosť, padajúce hviezdy nad Belanskými Tatrami sa stali jeho osudom. Vybral sa hľadať Poslov z vesmíru , cestou pozbieral  Nebeské kvet, objavoval  nové Horizonty a okúsil Nebeské bytie.  Počúval Kozmické signály a vytváral nové Konštelácie. Veď len tak nájdeme iný vesmír. Hviezdy a kométy uviazli navždy v zakliatej sklenenej hore. Veľký tresk je téma, ktorej  sa venuje v súčasnosti a chce ju systematicky rozvíjať aj  naďalej . To nie sú len romantické slová , sú to názvy cyklov výstav, ktoré vytvoril za posledných 10 rokov.

Nemá v úmysle zabiehať do podrobností a ohurovať  zvedavého diváka technologickými  postupmi  pri tvorbe prizmatického skla. Stačí zapojiť všetky zmysly a nechať sa pohltiť svetlom.  Povedané slovami autora „ Moje posolstvo je svetlo"

Najdôvernejšie pozná jeho poslednú tvorbu žurnalista a priateľ Dušan Mikolaj a preto jeho slová  budú najúprimnejšie, s hlbokou znalosťou  a obdivom k tvorbe majstra Zoričáka.

„ Najvýznamnejší sochári pracujúci so sklom posunuli príťažlivosť svojich diel ešte o stupienok vyššie. S pokorou k základným vlastnostiam skla využívajú jeho najzákladnejšie vlastnosti: nevinnú čírosť, priehľadnosť násobenú slnečným či iným svetlom do nepreberných farebných spektier; spájaním jednotlivých sklených segmentov do väčších plastík vyvolávajú reálnu ilúziu priam nekonečných priestorov; dôkladným brúsením a leštením povrchu diel vzdávajú hold práci remeselných predchodcov. Ján Zoričák patrí medzi umeleckých tvorcov, ktorí si na svojich vstupných štúdiách vybrali práve brusičský odbor. Popri tom sa dôkladne zoznámil s ďalšími sklárskymi technológiami a technikami umožňujúcimi vstupovať do sklenej hmoty v ktorejkoľvek fáze taviaceho procesu a pridávať do nej vzácne kovy, základnú farebnosť skla osviežovať kysličníkmi kovov. Nepýtajme sa majstra, ako dosahuje výsledný efekt v interiéroch svojich sôch, uvoľnene sa tešme z toho, ako na nás pôsobia jednotlivo, ako priamo v kompozícii na tejto výstave.

 Osobne som videl niekoľko stoviek Zoričákových  skiel v jeho dome, dielňach a ateliéri pod spoločnou strechou stabilného obydlia vo francúzskom mestečku Talloires, desiatky ráz som prešiel popri nainštalovaných v slovenských či francúzskych galériách, múzeách. Každá expozícia pôsobila odlišne, na každej k dielam zo známych cyklov komponoval plastiky z posledného tvorivého obdobia.

Takúto zostavu poslal i do Kežmarku. Bol som zhodou okolností pri tom, ako tieto sošky vyberal a starostlivo balil, aby bez ujmy prečkali tisícpäťsto kilometrov dlhú cestu. Mlčky tým vyjadroval svoj vzťah k obyvateľom mesta a okolitého podtatranského kraja. V kolekcii sú diela, ktoré zostávajú autorovi bytostne blízke od ich vzniku, nie je ochotný sa s nimi lúčiť na dlhšie, a ak ich galériám prepožičiava na prezentáciu, robí to cez takpovediac príbuzenské väzby. Iné zase vytvoril výsostne na túto prezentáciu. Ak pritiahnu pozornosť návštevníkov dôvernejšie, môžu sa nimi priradiť k stovkám obdivovateľov jeho diel, žijúcim na rozličných miestach obývaných svetadielov.

O Jánovi Zoričakovi sa začali dozvedať najmä cez tematický cyklus Nebeské kvety, ktorý prvýkrát vystavil v polovici 80. rokov uplynulého storočia. Pri týchto dielach autorsky i filozoficky vychádzal zo základného pravidla, že všetky sochy majú svoju vertikálu, a ak ich v našich predstavách osadíme na ktoromkoľvek bode Zeme, všetky by smerovali priamo do jej stredu. Prirodzene, istejšie sa cítime na pevnej pôde, o to ochotnejšie sa z takýchto hlbín fantázie vraciame k svojim domovom. Pre Jána Zoričáka sú to jeho dielne v mestečku (na juhu s výhľadom na jazero Annesy, severnejšie obráteného ku skalám Savojských  Álp) a na Slovensku natrvalo rodná obec Ždiar. Tam pod Belanskými Tatrami konkrétnejšie rozkvitnutá lúka za ich drevenicou. Ako chlapec leží za jasnej letnej noci v mäkkej tráve a ponad ním letí jasná kométa. Pri tomto zázračnom úkaze si uprostred nekonečného vesmírneho priestoru vybral svoju skromnú hviezdičku. Mohol iba v hĺbke podvedomia tušiť, že sa mu stane trvalou tvorivou inšpirátorkou. Vie, že pozemským pútnikom sa priestory skracujú, o to usilovnejšie pokračuje vo svojej tvorbe, aby jej posolstvá rozosielal k tým, čo sú naladení na príjem cez príbuzné citové a estetické frekvencie. Sochárov pracovný program v tomto ročnom období je naplnený doslova v každom dni, a to je jediný dôvod, že nie je prítomný na otvorení tejto výstavy. S o to úprimnejšou úctou posiela k vám aspoň tieto plastiky. „

Vo svojej tvorbe uplatňuje inovačné technologické postupy a optické vlastnosti materiálu ovplyvňuje šošovkovitými výbrusmi, zvlnením či zošikmením stien elementárnych geometrických foriem, použitím farby, matovania a ďalších výtvarných postupov, ktoré umocňujú konečný výtvarný výraz plastiky. Originálnym umeleckým stvárnením sa zaradil medzi priekopníkov a propagátorov nového prístupu ku sklu ako samostatnému výtvarnému médiu. Celoživotným leitmotívom jeho diela je vesmír - nekonečné univerzum a priestor netušených možností. 

„Najúžasnejšia vec na svete je narodiť sa niekde, kde dostanete do vienka možnosti a dary, ktoré vám umožňujú aspoň v mysli túlať sa po nekonečne, prechádzať sa po neuveriteľných priestoroch, prikrývať sa nebeskou perinou a dýchať hviezdny prach. Mal som to šťastie, že som sa narodil tam, kde sa cesty pozemské a cesty nebeské stretávajú na horizonte, tam, odkiaľ boli hviezdy a celý vesmír zároveň blízko i ďaleko, zo zeme som sa ich mohol takmer dotýkať, ale keď som natiahol ruku, nič nebolo tak ďaleko ako celý ten magický priestor." - Ján Zoričák


Vyznanie:

„ Všetko v mojom živote bolo dielo šťastných náhod. Všímal som si ich , staral som sa o ne a ony mi to vracali.“

„ Mal som v živote veľa pochybností a ťažkostí, ale nepochyboval som o cieli „

„ Čím je človek starší, tým je odvážnejší „

„ Sklo je vďačný materál, keď sa mu človek venuje, ale keď si ho neváži sklo je strašná sviňa, potom sa rozzúri a nič z toho čo si nakreslí nevyjde, začne vzdorovať „

„ Sklo nebola zo začiatku moja frajerka, to bola taká macocha. Ale keď sa stala milenkou ja spievam a sklo mi to s ozvenou vracia. „

„ Moje posolstvo je svetlo“

„Tajomstvo života je láska „