KATARÍNA  VAVROVÁ - Marína a iné múzy

„Je šťastný na svete ten, koho milujú Múzy“ hovorí sa v Homérskych hymnoch.

Sládkovičova Marína patrí k najkrajším opusom slovenskej ľúbostnej poézie.

Príznačný názov Marína a iné múzy, napovedá, že odveká inšpirácia básnikov, spisovateľov a maliarov žena, motivovala aj autorku k vytvoreniu cyklu vystavovaných diel. Diela Kataríny Vavrovej vťahujú diváka priamo do príbehu, zasnenej krajiny-nekrajiny.  Ženská figúra sa zvyčajne nachádza v krajine pokory a ticha.

Múzy majú nezameniteľnú poetiku, pobádajú nás na tichý dialóg s autorkou .Marína nie je len symbolom najvrúcnejšieho ľudského citu – lásky. Marína je múzou básnikov aj maliarov. Je synonymom ženy krásnej aj trpiacej, života samotného.

Aká bola Marína ?  Marína bola talentovanou ženou, jej skice a štúdie kvetov, ktoré sa zachovali v zbierkach SBM (slovenské banské múzeum) dokazujú jej výtvarný talent a všeobecné znalosti z oblasti filozofie, etiky, náboženstva, gréckej a rímskej mytológie, jazykovedy, literatúry , výtvarného umenia, prírodných vied, geografie a ekonómie. Pochovaná je v rodinnej hrobke spolu so svojím manželom, nevestou Lujzou a synom Jánom na evanjelickom cintoríne  v Banskej Štiavnici za Klopačkou. Priviedla na svet päť detí, pochovala manžela, prežila smrť svojich štyroch detí. Marína Pischlová bývala na námestí v Banskej Štiavnici, vedľa kostola sv. Kataríny.

Je málo autorov, ktorý si dôsledné strážia hranice ateliéru istým druhom autocenzúry. Majú vlastný vnútorný kompas, ktorý im umožňuje prísne kontrolovať všetko čo by malo opustiť ateliér. Byť kritikom, editorom, colníkom, ktorý nič priemerné, slabé, nedokončené, neúplné, nedomyslené nepustí von. Dlhé roky bol takým prísnym a zároveň aj láskavým kritikom a poradcom a veľkým učiteľom Katkin otec –  výborný umelec Milan Vavro.

K. Vavrová je prvá dáma slovenskej grafiky. Dôkazom toho je 39 ocenení z celého sveta za jej tvorbu. Naposledy v roku 2013 v Číne za Ranné vtáča.

Okrem ženskej figúry, ktorá bola vždy v epicentre záujmu Katarína Vavrová  vyzdobila knihu ilustráciami kvetov. Kvety ako ornament takmer v secesnom duchu. Katarína Vavrová má s ilustrovaním bohaté skúsenosti a zdá sa, že zbiera jedno ocenenie za druhým. Viackrát získala ocenenie najkrajšia kniha roka, naposledy za knihu Dafne a Chloe.

Kvety a ruže nie sú len ornamentom, rekvizitou autorkiných diel. Ruže majú svoju krásnu aj odvrátenú stranu. Tak ako je to typické pre KV, nič nie je náhodné, povrchné, prvoplánové. Naopak hĺbka, introspekcia a viacvýznamovosť charakterizuje jej tvorbu. Tak ako tomu napovedá jej obraz Na ružiach ustlané. Diela KV sú z rodu tých , ktoré nám umožňujú snívať. Učí nás vnímať krásu.

Častou súčasťou jej obrazov sú vtáky a krídla. Možno ako symbol slobody a voľnosti, ale aj krehkosti a pominuteľnosti života. Kde sa berie tá záhadnosť a tajomnosť krásnych žien. Ako popísať ženské postavy, figúry, záhadné a mysteriózne s nepreniknuteľným pohľadom? Nádherné fascinujúce bytosti ponorené do seba. Jemné črty a štíhle, ušľachtilé tváre akoby nás odkazovali k renesančným obrazom talianskych majstrov. Vyžaruje z nich nadpozemsky pokoj. Tieto obrazy sú tichou meditáciou o kráse, láske a inšpirácií. Nikdy nejde len o bezduché krásky, forma neprevyšuje obsah a je vo vzácnej zhode. Mnohé obrazy by mohli mať podtitul „Pozor krehké“., pripomínajú šťastné okamihy nášho života. Niekedy osudové zastavenie v čase, vypätý okamih, bod zlomu.

Systematicky zobrazuje silné a odhodlané ženy ako Fridu, Madam Pompaduer, Coco, Stelesňujú esenciu ženského sveta. Znenazdajky... Svoje pevné a nezastupiteľné miesto v jej obrazoch majú drobnosti, predmety, ktoré symbolizujú čaro domova. Starožitné kreslo, stoličky, krajina. Figurálne kompozície dotvára krajina. Vystupuje  je nedeliteľnou súčasťou výjavu . Narúša statiku sediacej alebo stojacej postavy...Diela K. Vavrovej majú  svoj vlastný estetický kánon. Charizmatické postavy žien pútajú intenzívne našu pozornosť. Defilujú pred nami psychologické portréty žien,  ich senzitívneho sveta. Reálne sa mieša s ireálnym, racionálne  so snovým, ilúzia niekedy posunutá až k dezilúzii. V obrazoch K. Vavrovej je niečo  čo povznáša ľudského ducha. Krása, harmónia, dobro, grácia a pokora. Všetko čo sa dnes tak málo nosí, napriek tomu to nevypovedané niečo milujeme. Je to naša podstata, ktorú nazývame ĽUDSKOSŤ

Papier dodáva jemnosť a mäkkosť jej výtvarným etudám. Maľba na japonský papier priznáva všetky bohaté štruktúry materiálu. Počas vrstvenia maľby sa stávajú vlásočnicami, cievami, tepnami života ľudí, zvierat aj zeme.

Nová technika, ktorú nám autorka predstavuje je kombinovaná technika na papieri. Ide o premaľby vlastných diel. Vrstvenie, zámerné odkrývanie, zahaľovanie a dopĺňanie. Nanovo prerozprávané alebo premaľované príbehy našich osudov. Interpretácie a reinterpretácie vlastnej tvorby, vyznievajú ako poznámky na okraj. Vytvára nové súvislosti a poznanie. Vizuálne pripomína závoje, niečo zastrela a naopak iné zdôraznila alebo odhalila. Hrdinky K.V. majú zvláštne fascinujúce čaro a kúzlo. Pôvabné bytosti z našich snov a fantázií. Úsporné gestá, zložené prekrížené ruky, zdanlivo rezignujúce alebo je to len zdanie, klam. Bohatý myšlienkový svet spojený s dokonalou technikou. Trpezlivosť kombinovaná s pokorou a láskou k umeniu. Postavy sú plné otáznikov, dôstojnosť a vznešenosť je kombinovaná s pokorou a skromnosťou. Anjelské bytosti, plaché a odvážne zároveň. Sen a skutočnosť sa prelínajú v poetickej imaginácii. Autorka patrí medzi najlepších predstaviteľov slovenskej imaginatívnej maľby. Pokračovateľky takých zvučných mien ako bola Viera Žilinčanová.

Detsky čistá, rozprávkovo krásna.