Svet  Andreja Augustína je svet farby. Bytosti s ľudským telom a zvieracou hlavou nám pripomínajú egyptské sfingy, záhadné vtáčie bohyne, anjeli s nebezpečne ostrými krídlami, hadie božstvá podobné tým aztéckym, okrídlení snehuliaci. Mýtické bytosti sa miesia s rozprávkovými príbuznými a miera fantázie je limitovaná len vašou predstavivosťou. Anjelsky nežná je názov výstavy, pomenovaný podla rovnomenného obrazu.
Neodmysliteľnú súčasť jeho diel tvorí ornament. Zatočené špirály z Mykén, ostnaté špirály, vznášajúce sa lístie, padajúce vločky, vzduch víria štvorčeky a bodky. Neznáme bodko  - čiarky obtekajú figúry , vyťukávajú dynamický kód autora. Špirály, kruhy, labyrinty, víry, krútňavy, morské vlny, ženské prsia, vlasy nás vtiahnu doprostred deja. Neodvratne roztáčajú kolesá osudu. Uvedomujeme si viac ako inokedy, že všetko je v pohybe. Vesmír prúdi a preteká energiou, unáša nás rieka života. Červená ako dominantná farba autora je plná energie a života, eruptívna valiaca sa horúca láva. Špirály roztáčajú koleso šťastia, osudu, bytia. Pripomínajú večné mlyny, veterné aj božie. Špirála tvorí DNA Andrejových obrazov. Oranžové kone, žltí jazdci, svetlo na konci tunela. Svoju posadnutosť všetkými kruhmi dotiahol do absolútna v stvárnení mandál. Možno nám všetkým chce povedať, kruh sa uzatvára. Sám svoju tvorbu definuje takto :„Dobrý obraz je taký, ktorý vo mne vyvolá emóciu. Nemusí byť nevyhnutne krásny, ale musí obsahovať takú vnútornú silu, že zostane vo mne a myslím naňho aj vtedy, keď ho už nevidím. Aj ja sa snažím takéto obrazy vytvárať. Chcem, aby obrazy zostali vo vedomí divákov čo najdlhšie. Samozrejme nemaľujem len pre nich, ale aj z vlastného presvedčenia, túžby a vôle.“ Obrazy Andreja Augustína sú z rodu tých , na ktoré sa nezabúda. Majú svoju charakteristickú energiu, vibrácie. Nenájdete u neho statické scény, aj keď je tomu tak na prvý pohľad. Odrazu zistíte, že figúry sa vznášajú v priestore, okolo nich sa vlnia morské riasy, vzduch neustále prúdi v mikroskopických čiastočkách. Pohyb je život a aj najväčší skeptik uverí, že zemeguľa sa točí. Autor rád zobrazuje sliepky, kohútov, vtáčie ženy ako mýtický archetyp, ľahký sarkazmus a iróniu zároveň.


Výstava v Galérii u anjela potrvá do 12.03.2015

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu