Robert Bielik


Robert Bielik

Vysoké Tatry sa objavujú v slovenskom výtvarnom umení už pár storočí. Pre súčasné umenie ich znovu objavil Robert Bielik. Nosnou témou malieb nie je len príroda. Hľadá v nej stopy človeka  a človečenstva v nás. Čistota a majestátnosť hôr pôsobia na prvý pohľad dojmom hlbokého pokoja.
Po hlbšom preskúmaní cítime znepokojujúce vibrácie, s množstvom otázok a paradoxných výpovedí. Príroda v jeho stvárnení  má neuveriteľnú silu katarzie. Nevytvára len scénu, pozadie, kulisu života, ale ide o hlbokú symbiózu s bytím človeka. Hory v podaní R.Bielika nadobúdajú ľudský rozmer. Tieto obrazy evokujú niečo čo v súčasnosti pôsobí ako zakázaná návyková látka - harmóniu, pokoru a ticho. Sú absolútnym protipólom módnych obrazov, ktoré doslova atakujú diváka, revú na neho svoje otrepané banality, ktoré už nikoho nešokujú. Zároveň pripomína osobnosť Ladislava Medňanského, ktorý žil a tvoril v tomto regióne po Tatrami. Celá výstava tak vyznieva ako pocta Tatrám a L. Medňanskému. Ako pripomienka jeho génia sa často objavuje u autora motív zajačika.

Robert Bielik je maliar, pedagóg, cestovateľ, spisovateľ a úporný hľadač. Je to človek, ktorý zo všetkého najviac miluje slobodu a vlastnú cestu. Ako inak sa dá označiť niekto, kto 10 rokov maľuje a nič nepredá. Prudký zlom nastal až v roku 1998 keď sa jeho diela prezentovali na výstave
Barok a súčasnosť – Stratený raj. Aj keď kritici mu nikdy neupierali mimoriadne kvalitnú maľbu, nikto v tej dobe nemal chuť maľbu velebiť a oslavovať. Prišiel úspech prijali ho nielen kritici, ale aj zberatelia a  národná galéria. Autora to však nezmenilo, ďalej chodí do svojho ateliéru- dielne  v montérkach pripomínajúc robotníka celého zastriekaného od farieb. Je to nádenník umenia.

Tento umelec má často kacírske myšlienky. Vo svojej monografií uvádza, že chce maľovať pekné obrazy. To je v dnešnej dobe viac ako neprístojné. Nečakané spojenia a nezlučiteľné súvislosti sú typické rysy tvorby autora. Výborná znalosť maľby, štúdium techniky starých majstrov mu umožňujú hrať sa s obrazom, vložiť do neho nevídanú energiu.  Sám sa vyznáva, že obdivuje a skúma Rembranta, El Greca a Caravagia .
Vie vizuálne verne a vierohodne zobraziť ľudskú figúru , prírodu aj  krajinu. Od vodnej hladiny po oblaky, ktoré tak radi obdivujeme. Snáď preto, že nám pripomínajú ľahkosť bytia .  Ježiško nad morom, v lese, nad Veľkým Hincovým plesom, alebo najnovšie Ježiško nad Magistrálou. Mystika spojená s hyperrealizmom.

R. Bielik je autor s tichým smútkom v duši. Jeho štetec dokáže zachytiť mnohé stupne bolesti a utrpenia človeka. Od ľahkých poryvov melanchólie a nostalgie až po trýznivé obrazy smrti,  zániku a rozpadu ľudskej bytosti . O to viac fascinuje s akou ľahkosťou  maľuje deti v ich prirodzenej podobe, čistote a nevinnosti. Pohrúžené do prítomného okamihu. Motív ovečiek, vlkov a tigrov ako metafora boja dobra a zla, sa pravidelne objavuje na plátnach autora ako malá biblická výpožička.
Magicky a uhrančivo pôsobia Horiace plesá, malé plamienky, podobné tým nad hlavami gotických anjelov zažínajú v nás svetlo záujmu. Veď možno osvetlenie nemá tak ďaleko od osvietenia.
Na záver mi dovoľte citát Rossetiho z knihy Umberta Eca - Umenie krásy: 
„Maľuj len to, čo chce tvoje srdce, a maľuj čo najprostejšie, vo všetkých veciach je Boh, Boh je láska“  Cítime, že autor je s týmto posolstvom preraffaelistov dokonale oboznámený.


Robert Bielik fascinuje diváka skvelou maľbou, doslova ho priklincuje k obrazu, prinúti ho rozmýšľať a meditovať.  A to dokáže len silné a kvalitné umenie. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu