Pod názvom Anjel
a žena vystavuje v Galérii u anjela Xénia Bergerová výber zo
svojej tvorby. Znie to lákavo ezotericky,
ale pritom je za tým oveľa viac. Figúra aj nefigúra, vypovedané aj
nevypovedané. Základným kánonom je
farba, tomu podriaďuje všetko. Doslova
nás zhypnotizuje výbušnou farebnosťou, ultramarínová modrá sa stáva jej osobnou
značkou. Výrazná , zmyselná, občas zarážajúca a nevyspytateľná ako všetky
ženy.
Farba, ktorá vie fascinovať, pritiahnuť, ale často aj
odpudiť diváka. Farba je ten úžasný fenomén vyjadrujúci podstatu obrazu tejto
autorky. Čisté farebné tóny zapôsobia na sietnicu diváka emotívnym dojmom. V kombinácii
s jednoduchými líniami sa Vám jej
rukopis ľahko vryje do pamäti. Nebude to náhoda, že autorka svoje základné
myšlienkové postuláty formulovala v diele, ktoré nazvala Malý príbeh
farby. A preto je namieste malá konfrontáciu s jej výtvarným
svetonázorom.
„V maliarstve sa stáva farba stavivom obrazu
a významnou súčasťou jeho
organizmu. Ona rozhoduje o miere expresie či charaktere subjektivity. Jej
vlastnosti sú schopné vytvárať dojem priestoru, hĺbky, členenia, harmónie, môžu
napomáhať dynamickosti obrazu, rytmizovať ho i vytvárať protirečenia.“
Položme si otázky - Čo trápi, inšpiruje, teší, oslovuje,
povzbudzuje, motivuje, núti maľovať, posúva ďalej túto autorku ? Aké sú výšiny
aj priepasti a pasce jej tvorby ?
Východiská sú jasné: Farba a figúra, aj keď niekedy
viac cítená, tušená ako videná.
Historické exkurzy, výpožičky a ak by ste chceli odhaliť
pôvod zlátenia v jej dielach, zdobnosti, ornamentov, opakujúcich sa
motívov kvetov a rastlín, tým inšpiračným
opojným zdrojom je práve barok. Množstvo vtáčich pier, zlátenia ,
anjelikov, kvetov pripomínajúcich pivónie alebo chryzantémy či morské sasanky.
Možno ide o perá mýtického vtáka fénixa, ich časté použitie ich posúva až
na úroveň fetišu. Stačia iba náznaky, letmé dotyky štetca, také aby
vyprovokovala našu fantáziu, zvedavosť a predstavivosť. Navodila opojnú
atmosféru budoáru barokovej dámy s prísľubom koketérie a rozkoší. V jej
maľbe je veľa nevypovedaného, zdanlivo nedokončeného alebo možno
neuchopiteľného. To zvláštne čaro tajomstva vyžarujú jej ženské akty a poloakty
otočené k nám chrbtom, pripomínajúc tak Ingresove akty,Tizianove Venuše alebo
Velasquéza. Verí, že divák je dostatočne duchaplný, aby poodhalil jej skryté
úmysly aj historické zdroje inšpirácie. Aj keď tajomstvá zostávajú tajomstvami
len dovtedy, kým nie sú odhalené. V tom zmysle geniálne definoval úlohu tajomstva
v umení R. Fila v jedinečnom diele
Cestou: „Umenie sa nemôže vzdať tajomstva. S tým súvisí aj princíp
odkrývania i pre- a zakrývania, latencie, ponorných tokov. Analógia
s vrstvami skutočnosti, kde nás tiež láka to, čo je za, po, mimo.“
Diela Xénie Bergerovej zaujmú farebnosťou a tajomstvom.
Balansuje na hrane čo o sebe vypovedať a čo zašifrovať tak dobre, že
to dokážeme vnímať len podvedome akoby mimochodom. Dáva nám odpoveď na vždy prítomnú otázku, do
akej miery môže byť
ženská tvorba svojbytná, originálna a zaujímavá.
Výstavu si v Galérii u anjela môžte pozrieť do 15.
mája 2014.
Komentáre
Zverejnenie komentára