Martin Borodáč je osobitý, silný, charizmatický solitér a taká je aj jeho maľba. Aj keď maľuje v ateliéri, cítime, že si pozýva k sebe na návštevu kus lesa. Borovice, ktoré obklopujú jeho ateliér zvedavo doň nakukajú či tú prírodu autor zvečnil správne, dôstojne a veľkolepo. Ticho sa ukláňajú zelenými naondulovanými korunami a zdvorilo si šepkajú, že tentoraz sa mu to naozaj podarilo alebo šumia, že na tom treba ešte popracovať. Veľmi podobné sosny na chorvátskom pobreží ho vítajú každoročne ako domáceho obyvateľa. Niekde na horizonte lemuje morské pobrežie obloha, čiary, súradnice, kóty.

Solitér je človek, ktorý kráča sám, nemá podporu spolku, družiny, klubu či výtvarných súputníkov. Na druhej strane to vôbec neznamená, že nie je družný. Cesty a cestičky si zvyčajne prešľapáva sám. Nemusí nikomu pritakávať a konfrontovať sa s podobnými názormi. Upravovať formu či myšlienkový obsah, výrazové prostriedky. Solitér je jednoducho silný individualista v robote aj v živote.

Tvorba Martina Borodáča nie je čistá abstrakcie, má mnoho podôb -  od viac či menej realistickej až po podprahovo vnímanú abstrakciu. Dobrá abstrakcia nás často zavedie k počiatočným výtvarným prejavom ľudstva. Navodzuje atmosféru dávnych atavizmov, jaskynné maľby v skalách. Základné, hrubé deliace čiary pôsobia až sochársky robustne, skôr ako hlboké ryhy, vrypy.  Používa skratku, kód, ide k podstate a nezaoberá sa podružnými  záležitosťami. Výrazné línie vytvárajú geometrické obrazce. Máme chuť ich sprevádzať dotykom a lúštiť ako brailove písmo, pevne ohraničujú tvar a plochu. Koníky na monochromatickom čiernom pozadí našepkávajú, že realistická kresba a maľba nie sú autorovi až tak vzdialené.

Súborom malieb s názvom Morský cyklus nám naznačuje odpoveď na otázku. Prečo ľudia tak radi vysedávajú na brehu mora a pozorujú nekonečnú masu vody, neustále sa valiace vlny ? Nekonečno, plynutie času, zároveň večná istota vo veľkej neistote bytia. Možno je to  túžba nás suchozemcov zažiť pocit bezhraničného priestoru, večnosti. Preto zabudnime na detaily. Opusťme zväzujúci priestor a vydajme sa pozorovať zem z vesmíru ako je to na obrazoch Tatranské torzá alebo Mesačné akty. Div divúci krajina sa mení na ženské torzá s vyčnievajúcimi pahorkami. Základným stavebným kameňom maľby Martina Borodáča je farebnosť jasná, výrazná a kontrastná . Čiernobiele kontrasty tvoria siete a vrstevnice obrazu, zvádzajú naše zmysly. Vyberte si či sú to odtlačky  prstov alebo je to spomienka na Afriku v zebrom podaní. Sýte žlté farby žiaria stredomorským slnkom.

Niekedy veľmi dobre fungovala knižná edícia STOPY- náhodou tiež čierno biela. Ešte ste len zazreli obal knihy a už ste intenzívne cítili dobrodružstvo. Niečo podobné cítim pri Martinových obrazoch. Jeho obrazy mi pripomínajú totemy indiánskych alebo afrických kmeňov. Divoké, neskrotné, nespútané ako maľby šamanov. Znaky, symboly, skratky, podobenstvá. Niektoré nás navigujú k daktyloskopii, odtlačkom prstov alebo je to koža zvieraťa ?  Či ide len o náhodné zoskupenie farieb čierno – bielej a autorovu trvalú záľubu v tejto koloratúre. Zámerne kladie dôraz na zemitú farebnosť. Akoby príroda sama určila naturel jeho maľby. Túžba po slobode je nepochybne spätá s prírodou. Nespútanosť, voľnosť, bezhraničný priestor. Štruktúry sa nezbedne preliali autorovi do obrazov. Počujete škrípať drobný štrk a piesok pod nohami. Len málokedy je povrch jeho plátien hladký, býva zámerne pokrčený, zhúžvaný, so stopami času a zápasu. Zdá sa, že autor podľahol čaru štruktúr – vkladá do obrazu štrk, piesok, rôzne textúry, textil, drevo. Štruktúry sú také výrazné, že vás lákajú maľbu rukami ohmatať, hladkať, dotýkať sa jej končekmi prstov. Nedá sa inak charakterizovať maľba M. Borodáča, len ako energická, zmyselne robustná a živelná.  Dynamiku života predstavujú takmer kaligrafické záznamy prírodných úkazov. Táto výstava bude  fascinovať diváka predovšetkým razantným rukopisom.

Martin Borodáč narodený v Bratislave, patrí k pozoruhodným postavám slovenského maliarstva. Je rýdzim solitérom a nedá sa zaradiť do niektorého z tunajších prúdov, trendov či výtvarnej skupiny. V rokoch 1979 – 1983 vyštudoval strednú umelecko-priemyselnú školu u prof. R. Filu v Bratislave a ďalších šesť rokov strávil na štúdiách monumentálnej maľby na Surikovovej výtvarnej akadémii u prof. J Koroleva v Moskve. Žije a tvorí v Bratislave.