OKOM O ČOM

V unikátnych priestoroch Galérie Encián vystavuje výborný slovenský textár a maliar

Vlado Krausz výber zo svojej tvorby. Jej podstatou sú hra a radosť z bytia. Neokázalá, nevtieravá, ale výrazná a dynamická je jeho maľba. Mikrosvet vznikajúci takmer denníkovou formou. Vlado vníma rád veci po svojom inak odlišne. Dáva divákovi jasne najavo, že treba využívať väčšiu časť mozgovej kapacity ako je to zvyčajne. A tým nám zároveň odpovedá aj na naše životné otázky. Maľuje a zaznamenáva príbehy obyčajné až  banálne. V jeho vizuálnom a mám silné podozrenie, že aj skutočnom živote je to tak. Zdanlivo malé bezvýznamné veci menia  sa na veľké témy ako sú smiech, radosť, úprimnosť, priateľstvo a samozrejme láska. Všedné veci povyšuje na umenie. Volské oko sa premení na stôl okolo ktorého sedí rodina. Autorova umelecká výpoveď tematicky osciluje  v dvoch polohách. Zobrazenie miesta a mesta , kde žije. Kežmarok jeho zákutia, nové pohľady na staré uličky,  pohľad na  červené strechy pripomínajúci Malú stranu. Tieto mestské zátišia nás fascinujú a nútia si položiť otázku. Toto dôverne poznám.  Aj takto sa to dá vidieť ?

Najviac emotívna je tvorba, kde si sám vyberá nové  témy, postavy a postavičky, vzťahy a každodenné udalosti, ktoré interpretuje veľmi originálne. Maľuje to čo sám považuje za dôležité, jedinečné a len tak..... potrebné pre život. Prvý bozk, Prvý dotyk, Objatie, Láska.

Schodisko a hrajúci muzikant, torzá budov, kostolov a chrámov, mopedy a šálka kávy. To sú reálie všedného dňa v Kežmarku, aj v Banskej Štiavnici, či v Prahe . . . Turisti a zamilované dvojice prijímame rovnako samozrejme ako levitujúce stoličky. Fantazijnosť obrazov podporuje mierka, ktorá pripomína  Gulliverové cesty. Typickým znakom autorovej tvorby je vynikajúci pozorovateľský talent a ničím neskazený detský pohľad na svet. Nie v zmysle naivného, ale očami plného obdivu a úžasu  nad všetkými malými VEĽKÝMI vecami tohto sveta. Významové posuny sa objavujú pri  stoličkách u zubára. Tancujúce a balansujúce stoličky sa stávajú už neodmysliteľnou súčasťou jeho obrazov. Mám rada tieto obyčajné veci, zbavené pátosu, velikášstva a svetových tém. Vlado Krausz si dovoľuje ohromný luxus a dnes takmer nevídanú vec, byť sám sebou. Divák rýchlo vycíti jeho autentickosť a rád sa nechá uniesť bohatou fantáziou a výbušnou farebnosťou. Niekedy mám pocit, že intenzívna červená sa stáva signálnou farbou ako na semafore. Stáť a pozrieť sa, prikazuje direktívne z obrazu. A tak sa zastavíme a pozeráme, aby sme odchádzali s úsmevom a dobrou náladou.

Doporučujeme  návštevníkom presvedčiť sa vlastným okom o čom to je.