TAROT

  

Výnimočná výstava Nikolaja Feďkoviča v Galérií SPP v Bratislave je výberom z jeho tvorby posledných dvoch desaťročí. Autor je nevšedným zjavom na európskej aj slovenskej výtvarnej scéne. Solitér kráčajúci vždy vlastnou cestou, bez  zaradenia do rôznych izmov , prúdov a tendencií. Tarot  je plný symbolov, hľadania otázok a odpovedí. Umožňuje nekonečné množstvo výkladu. Predstavuje divákovi tak svoju podobu sveta. Tieto diela rezonujú s ich „čitateľom“  zvláštnym spôsobom. Ak cítite radosť - pulzujú radosťou. Ak máte pocit smútku, zrazu objavíte zádumčivý, hĺbavý aspekt  obrazu. Tu objavíte tajomstvo ako diela, ktoré nie sú definitívne uzavreté dávajú tisícky možností interpretácií.

Nikolaj Feďkovič sa narodil v roku 1945 v Užhorode. Po odtrhnutí Zakarpatskej Rusi rodina za dramatických okolností presídlila do Michaloviec, kde autor vyrastal. Študoval na Strednej škole umeleckých remesiel v Brne a roku 1972 absolvoval štúdium na oddelení užitej maľby Vysokej školy umelecko-priemyslovej v Prahe u prof. Z. Sklenáře (konzultantom bol prof. S. Libenský). Roku 1976 sa stal pedagógom na Strednej škole umeleckého priemyslu v Košiciach a o dvanásť rokov neskôr aj jej riaditeľom. V lete roku 1989 odišiel do exilu do Nemecka a usadil sa v meste Bergisch Gladbach pri Kolíne nad Rýnom, kde vyše 20 rokov žil, tvoril a pôsobil na Kunst Akademii. Napriek tomu sa Košice natrvalo stali jeho domovom.

Magické obrazy plné postáv a príbehov sú príťažlivé svojou autentickosťou a láskavým humorom. Tajomné dámy v klobúkoch, plavci v neznámych azúrových vodách, hráči póla alebo potápajúci sa Titanic pripomínajú časy aristokracie a noblesy. Každý obraz má príbeh a autor sa stáva rozprávačom so štetcom v ruke. Neváha použiť symboly, metafóry a skryté významy. Niektoré veci nemusia byť prvoplánovo videné, skôr ich stačí vycítiť. Obraz vzniká ako architektúra alebo scéna. S vycibreným zmyslom pre detail, kompozíciu a vyváženosť. Výsledkom toho je často stvárnený portrét v historických súvislostiach. Virtuózne, v náznakoch, s nesmierne bohatou fantáziou, snovými prvkami, jemným humorom a nadsázkou .Vťahuje pozorovateľa do svojho mysteriózneho sveta, kde nechýba tajomstvo a prekvapenie.

Podobný stavebný princíp si zvolil Victor Hugo, keď z malého toku príbehu sa stáva veľtok napájaný mnohými malými prítokmi – vzniká román rieka. Nad dejovou líniou dominuje ľudskosť, harmónia a hľadanie človečenstva v nás. Maľba Nikolaja Feďkoviča je inšpirovaná holandskou žánrovou maľbou 17. storočia, gotickou tabuľovou maľbou, Lipskou školu – magickým realizmom Wernera Tübke a ruskými autormi miniatúr. O Wernerovi Tübkem, ktorý preslávil Lipskú školu sa hovorí, že je predstaviteľom magického realizmu so surealistickými prvkami. Parafrázujúc uvedené je potom Nikolaj Feďkovič predstaviteľom snového realizmu s magickými prvkami. Do istej miery formovali jeho rukopis ikony, preto sa často sa vracia k unikátnym technikám písania ikon a zároveň je veľkým obdivovateľom kaligrafií. Láska k písanému slovu je hmatateľná v konkrétnych textoch, ktoré si vyberá aby ich zvečnil vo výtvarnej podobe. Napr. texty nemeckého básnika Höderlinga alebo slovenského Sama Bohdana Hroboňa. Štúrovského básnika, ktorý žil v samote a chudobe, ale sníval svoj romantický sen o slobode a láske. Rovnako často sa v jeho obrazoch objavujú písmená písané rímskou kapitálou. Ako o tom autor hovorí, týmto písmom boli napísané dejiny celej európskej civilizácie. Využíva vyvážene abstraktné aj realistické prvky. Kultivovanosť, prepracovanosť, myšlienková hĺbka a nádherná fascinujúca hra fantázie si podmania vnímavého diváka. Vo svete, kde sa pomaly hanbíme použiť slovíčko pekné pôsobí ako zjavenie krásy a graciózneho prevedenia.

Nikolaj Feďkovič sa venuje olejomaľbe, kaligrafii a tvorbe objektov. Ako maliar nadväzuje na odkaz predstaviteľov imaginárnej figurácie. Pokúša sa aj o renesanciu žánrovej maľby, vedľa seba často kladie realistické a abstraktné prvky. Nejde mu o fotografické zachytenie skutočnosti, ale o výtvarné pretavenie vlastných zážitkov a pocitov, často aj všedných dennodenných udalostí, ktoré na svojich obrazoch povyšuje na slávnostnú chvíľu. Používa staromajstrovský spôsob maľby kladením vrstiev lazúrových farieb na drevenú dosku alebo plátno s polokriedovou úpravou. Rozohráva pred nami unikátne Theatro mundi, kde každý človek je hercom na scéne života. Jedinečnú atmosféru dotvára zvláštne mysteriózne, mihotavé svetlo. Nadmieru originálnym rukopisom dokázal na plátno dostať jemné chvenie, akoby istý stupeň nedokončenosti a otvorenosti voči divákovi.

Tento klasik postmodernej maľby prináša to, čo mnohí z nás v umení ešte stále hľadajú. Skvelú maliarsku techniku spojenú s pokorou a úctou k remeslu, napájanú znalosťami a bohatým myšlienkovým svetom. Výtvarné diela Nikolaja Feďkoviča vyžadujú stíšenú pozornosť diváka, ponorenie do vlastných duchovných zdrojov. Posledným ocenením, ktoré získal v júli 2013 je Hlavná cena Miklósa Kaplára v konkurencii výtvarníkov a víťazov za celých 50 rokov existencie súťaže.

Záver:

Dovoľte mi citovať slová emeritného riaditeľa Múzea mesta Kolína nad Rýnom Gunthera Otta, ktorý napísal : „ Tento slovenský maliar zaujíma významné postavenie v dejinách európskeho maliarstva.”

S výstavou sa môžete v Galérii SPP potešiť do 30. 08. 2013.