Róbert Hromec - Večnosť
Róbert Hromec
Je uznávaný a dobre známy nielen
v slovenskom a európskom kontexte. Jeho záujem o maľbu, historické
súvislosti a zaujatie antikou je ľahko rozoznateľné v jeho tvorbe.
Výsostne moderná maľba nadväzuje na
generácie antických a renesančných autorov. Hrubé línie vyrýva do silnej
vrstvy maľby, prekrýva , variuje a násobí postavy a figúry svojho príbehu. Dáva tak svojím
obrazom silnú, výraznú dynamiku a živosť. V Antickom jazdcovi ožívajú
sekvencie tváre klasického profilu a jazdca zároveň. Terakotová farebnosť
typická pre množstvo jeho prác pripomína etruské umenie a predovšetkým mužské postavy bojovníkov.
Rád sa hra s jednotlivými časťami
ľudského tela, ktoré tvoria akési odkazy na veci dávno videné a zažité. Využíva
ich ako ornament, znásobenými sekvenciami. Tajomnou časovou slučkou sa dostávame
k pravekým maľbám. Kde práve odtlačky rúk a nôh vytvorili prvé autorské
podpisy originálnych diel. Mágiu
symboliky rúk môžeme sledovať od praveku
vo všetkých kultúrach sveta. Rukami sa vieme dorozumieť posunkovou rečou. Ak
chcete spečatiť lásku ,dávate svoju ruku. Z ruky Vám vyčítajú váš osud alebo
naopak zveria ho do vašich rúk. Dáva sa
požehnanie aj úder. Rukami hrozíme po
prehratej bitke, modlíme sa, zatracujeme aj hlasujeme. Podávame si ruky na znak
priateľstva a tlieskame, aby sme vyjadrili svoje uznanie a obdiv.
Ako hovorí klasik - Miroslav Válek : „ Domov sú ruky, položené na stole, jediné,
ktoré vytvárajú dejiny.“
Jeho umelecká výpoveď je plná
paradoxov. Na jednej strane strohá až úsečná, smerujúca k skratke a maximálnemu zjednodušeniu. Na druhej strane
mnohovrstevná, plná náznakov, odkazov a utajených významov. Často máme pocit,
že sa posúvame do oblasti mýtov a zľahka klopeme na dvere nášho podvedomia.
Odhaľujeme archeologickým spôsobom
jednotlivé vrstvy videné aj nevidené, tušené aj netušené, ale
predovšetkým cítené. R. Hromec maľbu uchopil jedinečným spôsobom. Navrstvil,
vtlačil, vyryl, rozmaľoval a zaznamenal do nej svoj pocitový svet. Myšlienku
vyabstrahuje až na dreň, mieri priamo k podstate bytia, aby sme sa opäľ
presvedčili, že v jednoduchosti je krása. Čo potvrdzuje veľmi lapidárnymi ,
často jednoslovnými pomenovaniami svojich diel.
/ Tanečnice, Dialóg, Tváre, Jazdci / Zároveň
nás neúnavne upozorňuje na veličinu, ktorá sa v umení ťažko stvárňuje.
A to je čas. Plynutie času je
signifikantným znakom tvorby Róberta Hromca .
Farba hliny, zeme piesku – to je najčastejšie
používaná paleta autora. Okrem sálavého
tepla a farby ohňa, ktoré nás opäť oblúkom prenesú až do jaskýň a k prazákladom bytia.
Motív plynutia času nám pripomínajú fragmenty a útržky , stopy a odtlačky
existencie strácajúce sa a opäť vynárajúce. Akoby v podtexte stálo
napísané „Život si vždy cestu nájde“, tak ako tomu bolo po stáročia. Dobrý
obraz má dokázať zobraziť stav duše, tak aby rovnako silne dokázal zapôsobiť na
inú dušu. Robustná vrstva maľby je plná života a energie. Rád zobrazuje ľudí
z profilu akoby sám chcel naznačiť svoj postoj a odstup, ktorý sa
snaží zachovať. Jeho figúry prezentujú
ľudstvo vo svojej podstate. človečenstvo, jedna figúra predstavuje celú plejádu
osôb , akýsi prototyp, model. Tak vyznievajú jazdci alebo tanečnice. Sú
symbolmi – archetypálnymi predstaviteľmi
týchto kvalít ,nositeľmi základných a typických vlastností. Jazdec nie
je len jazdec so svojimi individuálnymi a jedinečnými vlastnosťami, ale sú tu
zovšeobecnené, celé generácie jazdcov
model a prototyp. Vzor podľa, ktorého sa dajú skloňovať ďalšie figúry
a postavy. Novú kvalitu dáva torzám, figúram a celému obrazu hrubo vyrytá
kontúra. Tmavá linka, ktorou Róbert Hromec často razantne dotvorí a vymedzí obrysy postavy, spečatí jej
vlastné tvaroslovie a osud
„ Ako nič po vyhasnutí zmyslov, ako
večné mlčanie bez budúcnosti a nádeje znie vnútorne čierna“. Napísal
maliar Kandinský
Tento počin dáva figúre takmer sochársku
hutnosť a robustnosť. Pričom niekedy maľba získava silu a dojem
reliéfu. Nadobúda tak väčšiu hĺbku a plasticitu. Prirodzená zvedavosť človeka
láka dotknúť sa a presvedčiť sa hapticky ako neveriaci Tomáš.
Z
Á V E R :
Ak
si položíme otázku : Prečo tak dobre pôsobia v interiéri obrazy Róberta Hromca
? Odpoveď bude znieť, že Prinášajú kúsok večnosti ľudského bytia. Venujme
pozornosť tomu v čo sme skutočne bohatí
a výnimoční. Hľadajme. Obdivujme a tešme sa z nášho umenia a kultúry,podporujme
ľudí, ktorí dokazujú, že Slovensko je v čomsi svetové. Pretože to sú tie stopy
a odkazy, ktoré tu zostávajú po nás. Tie odtlačky, ktoré zostávajú v pamäti
ľudstva. Najlepšie definovala tvorbu R. Hromca Tonni Ann Seratelli z NewYorku „
Spozorovala som tiež nevinnosť, ba dokonca detskú zvedavosť v spôsobe, akým Róbert
k materiálom pristupuje. Táto láska k hmote je práve to, čo dodáva jeho práci
sviežosť a úprimnosť, ako i neustály posun vpred. Róbertov záujem o tento
proces ja v prácach zjavný, je to úsilie zachytiť a zhmotniť úplne nehmotnú
podstatu ľudského bytia.“
Komentáre
Zverejnenie komentára